NITRA. Standing ovation dostali naši krajania - divadelníci žijúci v Londýne za predstavenie Migrantská rapsódia. Bolo súčasťou programu Divadelnej Nitry v synagóge. Na Slovensku s ňou neboli po prvýkrát, premiéru mala v apríli na prehliadke študentských divadiel Akademický Prešov.
Šesť hercov a herečiek, medzi nimi aj dve pôvodom z Nitry - Simona Vrabcová a Jana Balážiová - predviedlo na scéne sčasti autobiografický príbeh strát a nálezov rodákov v anglickej metropole. Úprimnú výpoveď o starostiach, sklamaniach, hľadaní samého seba, ale aj o radostiach a úspechoch.
Cez divadlo objavujú nový rozmer života
Slovenské komunitné divadlo v Londýne funguje sedem rokov ako dobrovoľné združenie divadelných nadšencov. Nemá stály počet členov, viac-menej sa s každou hrou jeho zostava mení, čo je dôsledkom veľkej pohyblivosti migrantov. Tá nedovoľuje v divadle pôsobiť dlhšie ako rok-dva.
Divadlo je neprofesionálne, ale majú medzi sebou aj dvoch študovaných hercov. Šancu zahrať si ponúkajú najmä ľuďom, ktorí by sa inak k divadlu nemohli dostať. Popri každodennej náročnej práci objavujú cez divadelnú tvorbu nový rozmer života.
Divadlo založila a vedie režisérka Juliana Sersenová pôvodom zo Želiezoviec. V Londýne začala združovať umelecky nadaných Slovákov a robiť s nimi predstavenia. „Zhruba za rok sa nám v rámci voľného času podarilo pripraviť jednu hru, doteraz máme na konte sedem predstavení a dve menšie príležitostné pásma. Hru Migrantská rapsódia sme naštudovali už skôr, bez toho, že by sme mali nejaké ambície ísť na festivaly s takouto témou, ale na Divadelnú Nitru sa predstavenie tematicky veľmi hodí, keďže je akousi kritikou Európy,“ hovorí Juliana Sersenová. Je autorkou kostry hry, ktorej obsah doplnila v spolupráci s hercami. Aj s tými, ktorí už v ich divadle nehrajú.
„Prvú verziu hry sme mali hotovú už pred rokom, po pozitívnych ohlasoch divákov a kritiky sme začali niektoré pasáže vylepšovať a obohacovať predstavenie autorskými piesňami. Skladala som ich ja a ďalší Slováci žijúci v Londýne, ktorí majú hudobné vzdelanie.“
Hrou sa zdokonaľujú v angličtine
Migrantská rapsódia je podľa režisérky adresovaná hlavne Slovákom žijúcim v zahraničí, má byť pre nich istým posolstvom nádeje, aby sa nevzdávali pri ťažkostiach, ktoré v cudzine zažívajú. Hrali ju v Londýne, Peterborough, chystajú sa s ňou do Bristolu, Oxfordu a ďalších anglických miest. Ak sa im vraj pošťastí, v novembri by ju mohli predstaviť v Dubline. Hrou oslovili aj českých divákov, neraz sa im stane, že s nimi nejaký Čech spolupracuje alebo dokonca aj hrá. Predstavenie pripravili ako bilingválne - celú hru preložili do angličtiny a hrávajú ju aj pre zahraničných londýnskych divákov.
Ako Juliana Sersenová vraví, Londýn je typický tým, že sa tam ľudia uzatvárajú do národných komunít a rozprávajú svojou rodnou rečou. „Zdalo by sa, že divadlom udržiavame slovenčinu, ale skôr opak je pravdou. Keď sme hru skúšali v angličtine, pre niektorých členov divadla to bola výzva zdokonaliť sa v anglickej výslovnosti.“
Herci pochádzajú zo všetkých kútov Slovenska. Nezáleží na tom, či je niekto zo západu, východu či severu, spája ich láska k divadlu. „Keď sa nám pošťastí hrať naše predstavenia na Slovensku, je to pre nás vždy krásne obdobie. Rodičia, príbuzní i priatelia majú príležitosť pricestovať a stretnúť sa s nami. Kvôli nám niekedy prekonajú aj 200-300 km. Aj dnes sú tu v Nitre – z Martina, Žiaru nad Hronom a ďalších miest,“ tešila sa režisérka.
Slovenskí herci v Londýne študujú alebo pracujú v rôznych oblastiach, napríklad v službách, na stavbe, v cateringu, je medzi nimi čašník, au-pairka. Ani samotná režisérka si divadlom nezarába. Pracuje ako vychovávateľka v rodine na polovičný úväzok, preto má dostatok voľného času na prácu s hercami. Plánuje však prácu zmeniť, chce sa zamerať na divadelné workshopy, keďže nedávno v Londýne tento odbor vyštudovala.
Popasovať sa alebo odísť domov
V Migranstskej rapsódii cítiť smútok za domovom, ťažkosti, problémy, ale aj radosť z prvej anglickej výplaty, hrdosť na seba, silu nevzdať sa a prekonávať prekážky, objavovať nové možnosti sebarealizácie. Plní Londýn očakávania slovenských hercov?
„Myslím si, že každému z nás priniesol veľa bohatstva. Či sa herci úplne našli v novom živote, je otázka na každého z nich, ale nemyslím si, že niekto bol Londýnom ubitý. Občas človek v začiatkoch prepadne beznádeji a pesimizmu, ale musí sa s tým popasovať a naučiť sa znášať ďalšiu úroveň stresu. Alebo sa vráti na Slovensko,“ hodnotí režisérka. „Ja osobne budem v Anglicku už ôsmy rok. Som iný prípad, nikdy som netúžila ostať v Londýne dlho, rada by som sa vrátila na Slovensko. Dúfam, že sa mi to časom podarí, momentálne ale ešte pri našom divadle chvíľu zostanem, chystáme novú hru, ktorá sa bude venovať migrácii v rámci veľkomesta,“ dodala Sersenová.
V Londýne študuje aj hrá
V kolektíve Slovenského komunitného divadla v Londýne pôsobí aj Nitrianka Simona Vrabcová. Do Anglicka odišla ako 19-ročná, išla za svojím snom . „Už od 14 rokov, kedy som bola v Londýne prvýkrát, som tu túžila študovať. Toto multikultúrne mesto ma zaujalo, rada spoznávam nových ľudí a rada cestujem,“ hovorí 21-ročná Simona. „To, čo študujem v Londýne, sa na Slovensku nedá – hudobný biznis a umelecký manažment. Odbor sa zaoberá súčasnou aj komerčnou hudbou, filmovým či divadelným manažmentom, aj tým, ako financovať umelecké projekty. V tomto obore by som chcela neskôr aj pracovať, či už v Anglicku, alebo inde vo svete.“
Simona predtým študovala aj herectvo, preto sa rada realizuje v londýnskom divadle našich krajanov. Je v ňom vyše roka a všetko, čo sa učí v škole, uplatňuje aj vo „svojom“ súbore. Vymyslela napríklad verejnú zbierku, ktorou môžu ľudia ich divadlo podporiť. Vyzbierali takto 1200 libier na ich jesenné turné.
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
