ze v nemocnici. V pondelok 11. apríla však nechýbalo veľa a boli by spolu cestovali naposledy.
„Pred Bánovom mu prišlo zle, dostal bolesti do brucha, omdlel. Spolu s mojou kolegyňou Janou Fehérváryovou sme ho najprv preberali v autobuse, ale na začiatku Bánova to už ďalej nešlo. Šofér zastavil, vyložili sme ho von a snažili sa priviesť k vedomiu,“ hovorí Terézia Očkaiová. „Podarilo sa nám ho prebrať, reagoval, hovoril s nami. Medzitým niekto privolal rýchlu zdravotnícku pomoc. Cestujúci prestúpili do autobusov, čo šli okolo, my dve ešte s jedným cestujúcim sme počkali, kým po Jaroslava príde sanitka. Šofér SAD sa zachoval pekne, počkal a odviezol nás do Nových Zámkov. Meškali sme, kolegyne nás zatiaľ museli zastúpiť. Takto začínať pracovný týždeň nebolo nič príjemné. Už som dávala prvú pomoc chlapcovi, čo v autobuse dostal záchvat, ale tak vážnu situáciu som ešte nezažila. Bolo to ťažšie, pretože šlo o život môjho príbuzného. Na mojom mieste by sa však asi každý zdravotník zachoval podobne.“
V tej chvíli ešte nik netušil, že život 58-ročného Jaroslava závisel na niekoľkých minútach. „Sanitka ho priviezla na koronárnu jednotku ako hypotézny stav po kolapse alebo šoku,“ uviedol riaditeľ nemocnice s poliklinikou Nové Zámky Marián Karvaj. „Po veľmi krátkej dobe sme vylúčili stav po infarkte alebo embolizácii a privolali sme prednostu našej chirurgickej kliniky Petra Hudáka. Okamžite pacienta operoval. Zistili sme aneuryzmu - výduť hlavnej brušnej tepny, cez ktorú silno krvácal do brucha. Mal šťastie, že sa dostal k nám. Kým by sa v malom (alebo naopak - omnoho väčšom) meste dostal cez polikliniku či bežnú nemocnicu na špecializované pracovisko, veľmi pravdepodobne by zomrel. Mal šťastie, že mu pomohli v autobuse resuscitáciou, hneď sa dostal k nám a správne sme stanovili diagnózu.“
„V to ráno som už mal pripravenú inú operáciu, keď ma volali k tomuto ťažkému stavu. Pacient mal veľmi slabý tlak a pulz, srdce bilo takmer naprázdno, bol v šoku, ale ešte komunikoval, sťažoval sa na bolesti v krížoch. Keďže infarkt internisti vylúčili, predpokladali sme veľkú stratu krvi prudkým krvácaním a na základe tejto pracovnej diagnózy sme ho operovali. Časť brušnej cievy sme nahradili pletenou cievnou protézou,“ hovorí prednosta Chirurgickej kliniky Trnavskej univerzity v NsP Nové Zámky Peter Hudák. „Za normálnych podmienok by to bol obvyklý výkon, štandardne pripravená operácia býva v absolútnej väčšine úspešná. Tento zákrok však prebiehal vo veľmi ťažkom šokovom stave, po veľkej strate krvi. Bol to vôbec prvý prípad, kedy sme pacienta s krvácajúcou aneuryzmou zachránili. Hneď v ten večer však prišli komplikácie. Takmer všetku krv v jeho tele pochádzala z konzerv a mala veľmi nízku zrážanlivosť. Opäť sa objavilo krvácanie z iných miest v brušnej dutine, museli sme reoperovať.“
Jaroslav Kosiba ležal štyri dni v umelom spánku na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny. „Stabilizovali a udržiavali sme vitálne funkcie, podporovali krvný obeh, až do stabilizácie stavu bol na umelej pľúcnej ventilácii. Viackrát sme sa však o jeho život obávali,“ hovorí zastupujúca primárka oddelenia Klára Kmeťová.
„Pamätám si, ako som v ten pondelok nastúpil. Prvé pichnutie som pocítil pri škôlke, ďalšie v Nitrianskom Hrádku a na tretí raz to už bolo veľmi zlé. Odpadol som a precitol som až v piatok večer,“ opisuje svoje zážitky J. Kosiba. Práve ho mali preložiť na chirurgiu, po niekoľkých dňoch sa predpokladá jeho prepustenie domov. „Rana je zahojená, stehy sa môžu vybrať. Pacient nemá problém s prekrvením končatín, odíde „po svojich“. Po ťažkom šoku ešte pretrvávajú čiastočné psychické zmeny,“ prognózuje P. Hudák. „Podstatné je, že sme ho vrátili do života. Našťastie máme dobré personálne aj technické vybavenie od diagnostiky cez operácie až po doliečenie komplikovaného pooperačného stavu. Nemocnica tak deklarovala svoju odbornosť vo všetkých týchto fázach.“
Novozámocká nemocnica má certifikované pracovisko cievnej chirurgie s desiatimi lôžkami. Hospitalizácia pacienta je tu nákladnejšia, cievne protézy našťastie poisťovňa hradí osobitne. Vlani tu zachránili ženu, ktorej výbuch v novozámockom paneláku roztrhol krčnú tepnu. Ďalším pozoruhodným pacientom bol chlap, ktorému pri hádke nožom prepichli srdcovú predsieň. Aj ten z chirurgie odišiel „po svojich“.
