Na búrlivom štvrtkovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) v Šali sa pozornosť prítomných a médií sústredila na situáciu v Nemocnici s poliklinikou (NsP
Na búrlivom štvrtkovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) v Šali sa pozornosť prítomných a médií sústredila na situáciu v Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Šali. Jej prenájom neziskovej organizácii (n. o.) Nemocnica Komárno schválili poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) na svojom riadnom zasadnutí 29. marca. Na rokovanie MsZ v Šali boli pozvaní predseda NSK Milan Belica, riaditeľka NsP v Šali Mária Jarošová a riaditeľ n. o. Nemocnica Komárno Alexander Tirinda. V kongresovej sále mestského úradu boli aj zástupcovia Občianskeho združenia Nová Šaľa, ktorí zorganizovali petíciu proti prenájmu NsP v Šali n. o. Nemocnica Komárno, pod ktorú získali takmer 13 a pol tisíca podpisov občanov šalianskeho regiónu.
Ako prvá vystúpila so svojím príspevkom riaditeľka NsP v Šali Mária Jarošová, ktorá pripomenula, že už 24. septembra 2004 písomne žiadali predsedu NSK Milana Belicu o možnosť pretransformovať šaliansku nemocnicu na n. o.. Do dnešného dňa však údajne nedostali žiadnu písomnú zmienku o tom, že sa NSK nechystá nemocnice pretransformovať, ale prenajať ich iným neziskovým organizáciám. „Na našu otázku, prečo nepozvú na NSK riaditeľov nemocníc, aby sa k prípadnému prenájmu vyjadrili, nám poslanec NSK doktor Sarka sľúbil, že určite sa tak stane. Nestalo sa. Až na zasadnutí zastupiteľstva NSK 29. marca 2005 mi povedali, že čo teraz vlastne chcem, veď sme vraj n. o. v šalianskej nemocnici nechceli. Hneď na druhý deň som na gremiálnu poradu pozvala primátora mesta Tibora Barana a Občianske združenie Lepšia Šaľa vypísalo proti prenájmu petíciu. Chceli sme zvrátiť stav ohrozenia našej nemocnice.“
Transformáciou na n. o. sa podľa slov riaditeľky Márie Jarošovej v nemocnici dôsledne zaoberali. V októbri minulého roka síce na spoločnom zasadnutí na NSK v rozhovore s riaditeľom Úradu NSK Kovarčíkom prezentovali názor svojich právnikov, podľa ktorých nie je vytvorenie n. o. v podmienkach zdravotníckeho zariadenia šťastná voľba. „Ja som však nikdy nepovedala, že neziskovú organizáciu nevytvoríme. Mali sme iba veľa otázok, na väčšinu ktorých nám mohol náš zriaďovateľ NSK odpovedať, “ pokračovala riaditeľka.
Jej pochybnosti o tom, že prenájom nemocnice je dobré riešenie, v značnej miere súvisia aj so spôsobom hospodárenia. „V článku riaditeľa n. o. Nemocnica Komárno Alexandra Tirindu uverejnenom v mesačníku samosprávy mesta Šaľa pod názvom Našim cieľom je vyliečiť, posilniť a postaviť na nohy šaliansku nemocnicu sa píše, že NsP Šaľa za rok 2004 vyprodukovala po odpočítaní odpisov stratu vo výške 27 miliónov 965 tisíc korún, kým NsP Komárno 5 miliónov 220 tisíc korún zisku, a že je možné očakávať, že v prípade potreby komárňanská nemocnica finančne pomôže šalianskej. Nezdalo sa nám to. Zohnali sme si z NSK potrebné materiály o komárňanskej a šalianskej nemocnici. Dlh šalianskej nemocnice nám po prepočtoch bez odpočítania odpisov vyšiel na 37 miliónov korún. No pri prepočtoch komárňanskej nemocnice nám stále niekde chýbalo 36 miliónov, ktoré nikde neboli. Deficit sme nazvali stručne: – príspevok zriaďovateľov. Keby ho nemocnica v Komárne nedostala, tak jej hospodársky výsledok za minulý rok je mínus 52,3 milióna korún, šalianska nemocnica mala mínus 37 miliónov korún. Tak kto ako hospodáril? Neviem, ako sa to dá vysvetliť, ale ja hovorím, že nemocnica v Komárne pri prepočtoch použila bulharský koeficient. Odkiaľ bude mať peniaze na vyrovnanie pohľadávok a na prevádzku?“
Alexander Tirinda údajne píše v článku aj o preberaní záväzkov nemocníc a o garancii banky. V zmluve sa zaväzuje, že uzatvorí osobitnú dohodu s NsP Šaľa o pristúpení k záväzkom. Riaditeľka šalianskej nemocnice sa ale obáva, že „ naše dlhy sa podľa toho budú vždy vymáhať od NsP Šaľa a nie od toho, kto k záväzkom síce pristúpil, ale ich neprebral.“
Riaditeľ komárňanskej nemocnice Alexander Tirinda v tejto súvislosti tvrdí, že „súčasťou našej n. o. je silná finančná skupina, ktorá môže zaručiť, že záväzky nemocníc, ktoré by získala do prenájmu, vyrovná.“ Podľa jeho slov petičný výbor neinformoval občanov objektívne. „Dozvedel som sa o katastrofickom scenári, že šaliansku nemocnicu vraj zatvoríme, prepustíme zamestnancov a pacienti budú musieť chodiť na základné vyšetrenia do Komárna. To vôbec nie je pravda. Nedopustíme, aby šalianska nemocnica skrachovala, a aby 400 jej zamestnancov prišlo o prácu.“
Predseda NSK Milan Belica uviedol, že dôvodom, ktorý viedol k rozhodnutiu o prenájme nemocníc, je ich pol miliardový deficit, ktorý vznikol za dva roky. „Štát tieto dlhy zatiaľ vyrovnáva, ale je riziko, že to nebude robiť stále, a potom dlhy zostanú samosprávnym krajom.“ Prenájom šalianskej nemocnice Milan Belica ešte nepodpísal, o protestnej petícii sa bude hovoriť na zasadnutí zastupiteľstva NSK 16. mája. „Chceme dať zaznieť hlasu ľudu šalianskeho regiónu. Je samozrejmé, že zástupcovia šalianskej nemocnice budú musieť mať pripravený projekt n. o., predložiť ho, obhájiť a presvedčiť poslancov. Ak sa im to podarí, môžu dosiahnuť zmenu uznesenia, ktorá by garantovala novú n.o. v šalianskej nemocnici.“
MARIÁN MRVA
