apura“. Spoločne s Čáporom sa Cabaj spomína v listine Belu z roku 1248, ktorou daroval majetok nitrianskym hosťom (mešťanom).
S počtom 3558 obyvateľov je Cabaj-Čápor v súčasnosti druhou najľudnatejšou obcou v rámci Nitrianskeho okresu. Nachádza sa osem kilometrov západne od Nitry, v smere na Šaľu. V minulosti sa Cabaj a Čápor niekoľkokrát osamostatnili i zlúčili. Nielen medzi domácimi dostali prezývku „Spojené štáty americké“. Obec leží na rozlohe 3400 hektárov.
Starostom je od volieb v roku 2002 Stanislav Gombík. Spolieha sa najmä na spoluprácu obecného zastupiteľstva v zložení Mária Bolfová, Stanislav Dolník, Mária Gubicová, Miroslav Jaška, Anton Kolečáni, Ervín Lieskovský, Jozef Ligač, Rastislav Mikuš, Ivan Palka, František Vilček a Rudolf Tkáčik - zástupca starostu. Prednostkou obecného úradu je Beáta Illéšová.
Priority výstavby
V rámci šiestich obcí v združení Cedroň si vytýčili smelý plán ekonomického, hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho i športového rozvoja. Medzi ich tohoročné priority patria napríklad výstavba chodníka popri hlavnej komunikácii v smere na Nitru, chodníky od pekárne UNO, ale aj v blízkosti školy v Čápore a k pohostinstvu Poľovník. V Čápore budujú aj novú 12-bytovku. Žiadateľov o byt bolo spočiatku až tridsaťosem. Keď však podľa smernice ministerstva výstavby mali priložiť aj informácie o početnosti a rodinných príjmoch, počet žiadateľov klesol na osemnásť. O tom, komu z nich pridelia osem dvojizbových a štyri trojizbové byty, komisia rozhodne žrebovaním 27. apríla. Bytovka pre mladé rodiny má na budúci rok v prípade záujmu pribudnúť aj v Cabaji. Obec začala aj s rekonštrukciou historickej pamiatky - kaštieľa. Jeho predná časť je už hotová, pokračovať budú bokmi, zadnou časťou a parkom. V areáli je umiestnené zdravotné stredisko so všeobecnými lekármi pre deti i dospelých, zubný lekár a lekáreň. V rámci rozvoja lokálnej infraštruktúry a udržovania vidieka si v tomto roku podali projekt na generálne opravy Kostolnej ulice a ulice, ktorá vedie ku kaštieľu. Jeho súčasťou je aj vybudovanie parku v areáli zdravotníckeho strediska. Hodnota tohto projektu predstavuje 12,8 milióna korún. Doslova grandióznou stavbou, v hodnote 113 miliónov korún, však má byť výstavba kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Peniaze vraj majú žiadať z eurofondov. „Iba sa tomu usmievam. Veď my nemôžeme byť prijímatelia týchto prostriedkov. Podľa vládneho uznesenia ich môžu dostať iba vodárenské spoločnosti alebo hydrologický ústav. Sme síce zaradení vo verejných prácach pre realizáciu projektu v roku 2005 až 2007, za čo sme už od predsedu VÚC Milana Belicu dostali aj ďakovný list, len o finančných prostriedkoch sa nikde nehovorí,“ konštatuje starosta Cabaja-Čápora Stanislav Gombík. Až po výstavbe čistiarne sa vraj zjednodušia aj podmienky na podnikanie. „Dnes si každý musí postaviť žumpu, čo sú niekedy náklady aj nad stotisíc korún,“ dozvedáme sa.
Budú mať priemyselnú zónu?
Pre podnikateľov majú vytýčenú oblasť pri vstupe od Nitry. Mohla by tam vraj vzniknúť celkom slušná priemyselná zóna. Pred rokom tu pre verejnosť sprevádzkovali salaš, sídli tu firma Jofo, benzínová stanica, opravárenská dielnička, poľnohospodárske družstvo.
Ľudia majú záujem aj o individuálnu bytovú výstavbu. Napríklad v lokalite Čingov pripravujú urbanistické riešenie na výstavbu približne dvanástich rodinných domov. Infraštruktúra tam už vybudovaná je, chýba iba spevnená cesta.
Podobne ako v iných obciach aj v Cabaji-Čápore majú ťažkosti so získavaním prostriedkov z rôznych fondov. Hoci sa všade hovorí, že obce si žiadosti nedávajú, tu netrpezlivo očakávajú, či im ich projekty schvália. „Záujemcov je veľa, o pridelení financií rozhodne vyšší územný celok. Dúfame, že nás vyberú, lebo v minulom roku nám neprešiel napríklad SAPARD,“ informoval nás Stanislav Gombík. Na pomoc fondu sa spoliehali aj pri rekonštrukcii základnej školy. Tiež bezúspešne. Vraj to leží v schránke na ministerstve výstavby. „Keď sme sa po druhom kole udeľovania grantov v rámci rokovania Združenia miest a obcí Slovenska zaujímali, kedy prídeme do poradia, dozvedeli sme sa iba toľko, že stále sme v tej schránke,“ dodáva starosta. Dokedy tam zostanú, im vraj nikto povedať nevedel.
Pribúdajú aspoň chodníky
Zatiaľ dokončujú aspoň menšie investičné akcie, na ktoré peniaze majú. Po ľavej strane pri vstupe od Nitry sa rysuje chodník pre peších. Problematická vraj bude najmä výstavba lávky ponad potok Cedron. Ľudia už nebudú musieť podstupovať riziko chodenia po ceste, na ktorej po kolízii s vozidlom už prišlo k niekoľkým úrazom, aj smrteľným.
Aj v Cabaji-Čápore majú problémy so záplavami. Na jar vytápalo napríklad ulicu za farskou záhradou. „Tento rok sa nám tu voda po topení snehu valila štyri dni. Zaliata bola celá ulica, bez kanalizácie sa to nikdy nevyrieši,“ ukázal nám najkritickejšiu časť ulice s približne päťdesiatcentimetrovou vrstvou doplaveného blata Stanislav Arpáš. Voda mu zatopila dvor i žumpu a podobne dopadli viacerí. Starosta je zatiaľ bezradný. Voda sa vždy nazbiera na rozľahlých stráňach na západe Čápora a úžľabinou sa valí dedinou. Problém by sa dal odstrániť kanalizáciou. Tá by musela viesť cez záhrady niekoľkých obyvateľov obce. Viacerí však s takýmto riešením nesúhlasia. Projektová štúdia existuje už od roku 1990. Druhou alternatívou je položenie potrubia do obecných pozemkov. Nie je však isté, či bude až taká efektívna. Záplavy sú buď väčšie alebo menšie aj podľa toho, či poľnohospodári robia orbu na poliach v priečnom alebo zvislom smere. V tom druhom prípade vodu nič nezadrží a bez problémov stečie do dediny. Kvôli topiacemu sa snehu tu v marci starosta pri rôznych organizačných prácach strávil štyri dni a noci.
„Keď som išiel do volieb, ľudia sa báli, že medzi Cabajom a Čáporom budem robiť rozdiely. V podvedomí ľudí tá rivalita skutočne funguje. Môžem však povedať, že všade investujeme rovnako a, samozrejme, podľa naliehavosti,“ tvrdí starosta.
Obecná dielňa
Plusom pre obecnú pokladnicu je skromná dielnička obecného úradu. Vyrobili v nej napríklad tri čakárne na autobusové zastávky. Zvolili si stredné veľkosti. Nahradili nimi pôvodné, už hrdzou sa rozpadajúce čakárne. Na každej ušetrili približne tridsaťtisíc korún. Ceny podobných čakárni sa vraj pohybujú nad šesťdesiattisíc korún. Vyrobili ich z profilového železa a zeleno sfarbených plastových tabúľ. Teraz im už zostáva len dúfať v spolupatričnosť najmä mládeže, aby čakárne neničila. Veď každý zmiznutý poklop či zdemolovanú dopravnú značku, čo sa najlepšie vidí vždy po víkende, musia nahradiť novou. Samozrejme, z prostriedkov obce, ktoré by sa dali využiť účelnejšie. Napríklad aj na vybudovanie podobnej parkovej úpravy, ako je tá so sochou patróna hasičov sv. Floriána, ktorá sa nachádza na námestí v centre Cabaja. Podobný park v minulom roku vybudovali aj v Čápore, v blízkosti základnej i materskej školy. V obci majú dve základné a dve materské školy, dva kostoly a štyri pohostinstvá. Zámerom vedenia obce je zrušenie materskej školy v Cabaji. Jej priestory by sa mohli prestavať na penzión, respektíve dom opatrovateľskej služby. Obyvatelia však nesúhlasia a radšej si na žiaka začali priplácať po 250 korún mesačne. Základnú školu v Čápore navštevuje 176 a v Cabaji 212 žiakov.
Priestor na svoju činnosť dostávajú viaceré záujmové organizácie. Dobre tu fungujú dva spevokoly pod vedením Evy Hallovej a Marty Brunaiovej, Zväz zdravotne postihnutých, Jednota dôchodcov, kynologický, voltížny i kolkársky krúžok a samozrejme futbalisti, ktorí si celkom dobre vedú v I. triede oblastných majstrovstiev. Väčšina činností sa realizuje v priestoroch kultúrneho domu. Funguje tu napríklad aj krúžok aerobicu, krúžky ručných prác pre deti, dospelých i zväzu invalidov. „Vyčítajú mi, že podmienky na činnosť vytváram najmä pre starších spoluobčanov. V škole však existuje dvanásť záujmových krúžkov, prostredníctvom poukazov na ich činnosť dostávame aj peniaze, ale záujem mládeže je minimálny,“ hovorí starosta.
V obci fungujú aj dve poľovnícke združenia. Cabajských poľovníkov v združení Bagár vedie Anton Jaška a čáporských v združení Cedron Jozef Lušňák. Obe združenia s úspechom organizujú rôzne podujatia v prospech obce. Dozvedeli sme sa, že svoje problémy majú aj rybári - najmä s únikom vody z čáporského rybníka. Po výstavbe plynovodu sa zrejme narušil vodný režim nad bývalým rybníkom a voda v ňom v lete vysychá. Pritom je to škoda, lebo tam hniezdi množstvo rôzneho vodného vtáctva. Vo veľmi peknom prostredí sa však nachádza cabajský rybník, ktorý je vyhľadávaný aj v rámci letnej turistiky, v blízkosti novovybudovaného ranču Nové Sedlo.
