Na Vianoce ho vraj dostali ako dar od babičky pre syna Erika. „Chlapec už má dvadsaťdva mesiacov a z kočíka akosi prirýchlo vyrástol. Kočík s tromi kolieskami sa nám ihneď zapáčil. Je o niečo väčší, má polohovateľné sedadlo, zaujal nás aj svojím neobvyklým tvarom,“ dozvedáme sa od Indrid. Ona osobne však na kolieskových korčuliach nejazdí. Kočík je z pevnejších materiálov a má prevody ako na bicykli. Po chodníku ide tak ľahučko, že keď vietor fúka od chrbta, treba ho držať, lebo inak by sa dal ihneď do pohybu. Keď ho náhodou nedrží, najbezpečnejšie je zatiahnuť ručnú alebo nožnú brzdu. Takéto kočíky sú vraj zatiaľ vo Vrábľoch iba dva. Druhý kočík svojmu synovi Bedušovi kúpili Marcel a Mariana Bedušovci. „Bola som päť rokov v Nemecku a tam sú takéto kočíky bežné. Ich výhodou je, že sú bezpečné, dajú sa nafúkať duše a dá sa s nimi chodiť aj v zime po snehu. Okrem toho sa dá obrátiť aj sedačka dieťaťa tak, aby sedelo tvárou k vám,“ dodávajú svorne mladí manželia Marcel a Mariana Bedušovci (na snímke vpravo).
