
nacistických koncentračných táborov. Prednášal na ňom vedúci historik Dokumentačného strediska a Pamätníka holokaustu v Budapešti Szabolcs Szita a literárny historik z Bratislavy, bývalý väzeň koncentračného tábora Mauthausen Pavel Branko. Hosťami boli učitelia základných a stredných škôl, študenti si zatiaľ mohli prezrieť priestory novozámockej synagógy.
„Som presvedčený, že mnohé excesy a prejavy neznášanlivosti vyplývajú z nevedomosti, preto je našou snahou dať vám potrebné informácie,“ uviedol predseda novozámockej ŽNO Tomáš Lang. Cieľom občianskeho združenia Pre budúcnosť je okrem iného šírenie ideí kultúrnej tolerancie a občianskej spolupatričnosti s ostatnými komunitami a kultúrami Slovenska.
Historik Szabolcs Szita informoval o prenasledovaní židovského obyvateľstva v Maďarsku, kam po roku 1938 patrili aj Nové Zámky a celé južné Slovensko. „Stopäťdesiat členov Eichmannovho komanda si predsavzalo s pomocou 20-tisíc poslušných štátnych úradníkov zlikvidovať 850-tisícovú židovskú komunitu v Maďarsku,“ uviedol. „Za 51 dní v rámci „konečného riešenia“ odtransportovali z Maďarska 437-tisíc vidieckych Židov. Denne do Osvienčimu prichádzalo 4 – 5 vlakov, 15. júna 1941 v nich boli aj obyvatelia Nových Zámkov.“
V Osvienčime zahynulo 1,4 milióna ľudí, v Mauthausene podstatne menej. Tábor vznikol roku 1938 ako prvý tábor mimo územia Tretej ríše, mal 23 trvalých a 46 prechodných pobočiek. Ešte 10. apríla 1945 – teda 6 dní po oslobodení Bratislavy - sem posielali ľudí na popravu. Jedným z nich bol aj Pavel Branko - politický väzeň, ktorého väznili od roku 1942. Tri mesiace pred koncom vojny ho prepustili - rovno do rúk Gestapa za väzenskou bránou. „Náš transport s 280 ľuďmi odchádzal z Bratislavy 19. februára 1945 na piatich neoznačených vojenských nákladných autách. Pri Melku na nás zaútočili angloamerické stíhačky. Aby sme neušli, vojaci transport nedovolili zastaviť. Z piatich áut uniklo jediné,“ hovorí P. Branko. V Mauthausene pracoval v drevorubačskej partii, po troch mesiacoch vážil 36 kilogramov.
Študenti v sprievode vychovávateľa z učilišťa a člena novozámockej ŽNO Jozefa Grünhuta si zatiaľ prezreli tunajšiu synagógu. Na osemnástich tabuliach je približne 3 000 mien ľudí z „transportov smrti“, ktorí sa nikdy nevrátili.