anskeho viceprimátora, ktorý sa na NSK obrátil ako občan. Žiadal vykonať kontrolu na nitrianskych poliklinikách. Vyberanie poplatkov označil za minimálne neetické. „Pre čakajúcich pacientov je to ponižujúce a dehonestujúce. Lekár vlastne zarába na úkor ich času,“ kritizoval Baláž.
„Vyžiadal som si aj stanovisko Slovenskej lekárskej komory a Asociácie súkromných lekárov. Je jednoznačné: lekári, ktorí vyberajú poplatky za prednostné vyšetrenie pacienta, zákon neporušujú. Ten totiž nič také nezakazuje a neurčuje ani, koľko a kedy sa môže vyberať. Samozrejme, lekár musí vydať potvrdenie o zaplatení,“ hovorí Ľubomír Ševčík. Netají však, že on osobne považuje za neetické, aby sa niekto za poplatok predbiehal. „Najideálnejšie by bolo, keby bol postup lekárov upravený legislatívne. Podľa mojich informácií už ministerstvo pripravuje vyhlášku, ktorá by mala vstúpiť do platnosti 1. júla. Uvažuje sa, že výšku poplatkov aj čas, kedy sa môžu vyberať, bude schvaľovať lekár samosprávneho kraja. V takom prípade to budem riešiť v súčinnosti so Slovenskou lekárskou komorou a Asociáciou súkromných lekárov,“ povedal nám Ľubomír Ševčík.
K téme sa v uplynulých dňoch vyjadril aj prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Pre agentúru SITA uviedol: „Je plne v súlade so zákonom, ak si pacient za urýchlené vybavenie priplatí. Druhá stránka je, nakoľko je to etické.“ Dodal, že praktickí lekári by si mali vyhradiť na vyšetrovanie týchto pacientov špeciálny čas.
„Žiadny predpis neurčuje, ako a kedy má byť pacient vyšetrený,“ hovorí prezident Regionálnej lekárskej komory Nitra Peter Olajoš. „Celý problém uprednostňovania alebo neuprednostňovania je umelo vytváraný vždy vtedy, keď je predbehnutý rodinný príslušník nejakého poslanca alebo iného dôležitého človeka v danom re-
gióne,“ myslí si Peter Olajoš. Problém čakania v ambulancii vidí najmä v dvoch rovinách. „Po prvé sa zhoršuje dostupnosť zdravotníckych zariadení verejnou dopravou - obmedzovanie autobusových spojov má za následok, že vo veľmi krátkom časovom intervale prichádza do čakárne väčšie množstvo pacientov, než tomu bývalo v minulosti. Po druhé: dôchodcovia majú stále pocit, že je dobré ísť k lekárovi hneď ráno, čo je pre lekára dosť nevýhodná si-
tuácia. Sú to väčšinou chronickí pacienti, u ktorých nie je potreba, pokiaľ nie sú špeciálne objednaní na danú rannú hodinu, robiť nejaké zvláštne odbery, vyšetrenia,“ konštatuje Peter Olajoš. Kritizuje, že tlač tejto problematike nevenuje pozornosť, ale vždy vraj bije doktora. „Vždy to končí tým, že keď príde nejaký prieskum nespokojnosti občanov s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na prvom alebo druhom mieste je dlhé čakanie u lekára.“ Ideálnym riešením je podľa neho zavedenie objednávacieho systému. „Vždy však narazíme na problém, ako sa pacient dostane na konkrétnu hodinu do ambulancie, keď mu nejde autobus. A tak je bežné, že pacient, objednaný na 10. hodinu, sedí v čakárni už ráno o 7.30!“
Prezident regionálnej lekárskej komory v tejto súvislosti poukazuje, že niektorí naši spoluobčania zneužívajú odkázanosť dôchodcov na dopravu do zdravotníckych zariadení a robia si z toho veľmi výnosný džob. „Niekto z dediny sa akože uľútostí a dovezie dvoch – troch, niekedy aj štyroch dôchodcov, pričom od každého zinkasuje po 200 korún. To sú taxy, o ktorých sa bežne hovorí v našich čakárňach.“ Novinári by si podľa neho mali všímať skôr tento problém, ako písať o tom, či je vyberanie poplatkov etické alebo neetické...
„Keď prídete v Rakúsku alebo Nemecku do čakárne lekára, tak sú tam dve stoličky. Pacienti chodia „načasovaní“ a, div sa svete, aj s chrípkou. Sú krajiny, kde sa ani s vysokou teplotou nedostanete k svojmu lekárovi skôr ako o 2-3 dni. Napriek tomu tam nie sú sťažnosti na oneskorené ošetrenie. Myslím si, že by stálo za úvahu, keby médiá informovali, ako to tam vlastne funguje. Pretože náš občan ráno príde a poobede odchádza so stanovenou diagnózou a liečbou, čo v mnohých krajinách nie je zvykom, a už vôbec nie u špecialistov,“ tvrdí doktor Olajoš. Zároveň vyjadril vážnu obavu, že zo sto pacientov, ktorí navštívia zdravotnícke zariadenie, budú približne tridsiati vždy nespokojní. „Stopercentnú spokojnosť by bolo možné dosiahnuť len vtedy, keby na jedného občana bol jeden lekár a naopak - na jedného lekára jeden pacient. Pokiaľ sú dvaja na jedného lekára, tak ten druhý bude čakať. A bude nespokojný.“