GALANTA. Cudzinci z Balkánu trápia po novom aj Galantu. Podľa informácie, ktorú predniesol na zastupiteľstve poslanec Zoltán Horváth, bola v budove v centre mesta zriadená ubytovňa pre balkánskych „gastarbeiterov“.
Poslanec sa zároveň zaujímal o genézu povoľovania, cudzinci totiž bývajú v budove, v ktorej je banka. „Nemám nič proti týmto ľuďom, skôr ma zaujíma postup povolenia zmeny užívania administratívnej budovy na ubytovňu,“ povedal Horváth.
Obsadili celé poschodie
Pobočka banky je momentálne na spodnom poschodí, na druhom podlaží zriadil súkromný investor, ktorý vlastní budovu, 35-miestnu ubytovňu. Nasťahoval do nej zahraničných robotníkov, ktorí pracujú väčšinou v kórejských fabrikách v okolí Galanty.
Súkromník tak vyriešil možnosti využitia druhého, dovtedy nevyužitého poschodia. Balkánci si v okolí budovy robia večer pikniky, v oknách si sušia oblečenie. Uvažuje sa dokonca o výstavbe altánku pre nich.
Podľa informácií z radnice ide o cudzincov prevažne zo Srbska, ktorí sú v meste na turistické víza. „Podľa platných slovenských zákonov tu nemôžu legálne pracovať. Fungujú tu na maďarské zmluvy,“ povedal na zastupiteľstve primátor Galanty Peter Paška.
Súkromník požiadal o zmenu účel využívania budovy na ubytovňu, primátor podľa jeho slov nemal inú možnosť, len súhlas podpísať. „Bolo vydané stavebné povolenie na prestavbu nadzemného podlažia. Po dokončení bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. K stavebnému konaniu sa vyjadrili všetky dotknuté strany,“ priblížila celý postup vedúca oddelenia stavebného poriadku Edita Pintérová.
Paška: nemali sme inú možnosť
Podľa vedúcej oddelenia rozvoja mesta Zuzany Kopasovej bol nový názov „ubytovacie zariadenie cestovného ruchu, jedine takéto ubytovacie zariadenie je v súlade s územným plánom,“ vysvetlila Kopasová. Z toho dôvodu podľa Pašku „neexistoval spôsob, ako im neumožniť prevádzkovať budovu.“
Vedúca oddelenia rozvoja mesta navrhla stavebnému úradu „vykonať štátny stavebný dohľad, ktorý zistí, či sa stavba využíva v súlade s vydaným kolaudačným rozhodnutím.
Poslancom sa pobyt cudzincov v srdci mesta nepáčil, hovoria o devalvácii centra Galanty. Čo je však horšie, číslo 35 nemusí byť konečné. „Susedná budova ďalšej obchodnej spoločnosti má voľné horné poschodie. Obávam sa, že sa to v dohľadnom čase tiež zmení na ubytovňu,“ povedal Paška. Podobné ubytovacie zariadenia začínajú vznikať po celom meste, v bytovkách aj radových domoch.
„Nečakáme so založenými rukami, ale možností, ako ich odtiaľ dostať, veľa nemáme,“ dodal Paška.
Zmluvy uzatvorili v susedných štátoch
Problém s Balkáncami majú aj v susednej Šali. Ako sme informovali v jednom z predchádzajúcich čísel, cudzinci podľa obyvateľov mesta robia neporiadok, sú neprispôsobiví a boja sa ich najmä ženy.
V Galante zatiaľ podobný problém nezistili, podľa náčelníka mestskej polície Miroslava Grella neevidujú doposiaľ žiadny podnet a situáciu majú pod kontrolou.
V Galante je 600 cudzincov prevažne zo Srbska, Rumunska a Bulharska (v Šali ich je o polovicu menej). Je predpoklad, že ich počet bude stúpať.
Inšpektorát v Galante vo svojich kontrolách neobišiel ani spomínaných cudzincov. „V priebehu roka inšpektori práce v spolupráci s Úradom hraničnej a cudzineckej polície SR v Trnave u zamestnávateľov v Trnavskom kraji viackrát kontroloval občanov Srbskej republiky. Kontrolovaní občania pracovali na základe legálnych pracovnoprávnych vzťahov,“ vyjadril sa Radovan Lehocký, hlavný inšpektor Inšpektorátu práce v Trnave.
Podľa jeho slov to majú občania z Balkánu vybavené prostredníctvom iných krajín EÚ (Maďarsko, Česko), v ktorých získajú pracovné povolenia. Vďaka nim sa môžu 90 dní pohybovať v krajinách Európskej únie.
