NITRA. Herecký kolektív Starého divadla Karola Spišáka od 1. septembra rozšíril Miroslav Bakura z Lehoty pri Nitre. Absolvent Konzervatória Dezidera Kardoša v Topoľčanoch si javisko tohto divadla už párkrát vyskúšal - ku koncu predchádzajúcej sezóny tu hosťoval so školskými predstaveniami Cesta okolo sveta za 80 dní, Čajka, Cirkus Chardam a Divadelná komédia.
Nováčik v Starom divadle má za sebou nielen herecké skúsenosti, ale aj prvé ocenenia. S hrou Cesta okolo sveta za 80 dní pochodili po viacerých festivaloch neprofesionálneho divadla, napríklad cenu Divácke oko získali na festivale v Tlmačoch, on sám si z festivalu v Kozárovciach odniesol cenu za najlepší herecký výkon. Za predstavenie si vyslúžili aj nomináciu na Scénickú žatvu v Martine.
Divadlo bral ako možnosť „uliať sa“
K divadelnému umeniu sa Miroslav Bakura dostal celkom zaujímavou a nečakanou cestou. Ako žiak základnej školy chodil na recitačné súťaže, na celoslovenskom kole Hviezdoslavovho Kubína dokonca získal čestné uznanie, no k umeniu a konkrétne k divadlu ho to nijako zvlášť neťahalo. Zlom nastal v 8. ročníku – prvý impulz prišiel so známym nitrianskym muzikálom.
„Žiaci nižšieho ročníka išli zo školy na muzikál Adam Šangala. Jeden chlapec ochorel a mňa z vyššieho ročníka zobrali miesto neho ako „náhradníka“,“ spomína Miroslav na prvé dotyky s divadelným umením. „Dovtedy som divadlo neriešil, nejako extra ma nezaujímalo. Predtým sme už párkrát zo školy v divadle boli, ale bral som to ako asi 80 percent žiakov – tešil som sa, že mi odpadnú hodiny a „ulejem“ sa z vyučovania.“
„Šangala“ však Miroslavovi priam učaroval, začal do divadla chodiť častejšie, začal o ňom viac premýšľať. Až tak, že to chcel skúsiť na vlastnej koži. Čím viac predstavení videl, tým viac ho to lákalo. „Aj sa mi o divadle snívalo – vždy som však hry videl zo strany diváka, sám som nebol hercom,“ smeje sa Bakura. „Po Šangalovi som potom videl skoro celú produkciu Divadla Andreja Bagara - Statky zmätky, Všetko za národ, Lavv a ďalšie predstavenia. Odvtedy som veľmi pozorne sledoval celý jeho repertoár. Staré divadlo Karola Spišáka som začal viac registrovať neskôr - po nástupe na konzervatórium v Topoľčanoch. Tu som vyštudoval odbor hudobno-dramatické umenie,“ poznamenal herec.
Jánošíka videl asi sedemkrát
Ako konzervatorista začal Miroslav aj so spolužiakom navštevovať všetky večerné produkcie Starého divadla, začal sa viac zaujímať o jeho tvorbu. V divadle bol tak často, že už aj texty predstavení vedel naspamäť a sledoval hercov, či sa náhodou nezmýlia. „Väčšinu hier som videl niekoľkokrát, Jánošíka asi sedemkrát, obľúbil som si aj Sherlocka Holmesa. Všímal som si, ako sa divadlo a predstavenie časom vyvíja. Hra je živý organizmus, aj tá istá je zakaždým originálna, nikdy ju herci nezahrajú dvakrát rovnako,“ konštatuje herec.
„Bola to pre mňa ako študenta herectva veľká inšpirácia. Nikdy som sa nenudil, vždy som v inscenácii objavil niečo nové. Hoci som bol počas strednej školy aktívnym divákom oboch nitrianskych divadiel, hry Starého divadla mi začali byť časom bližšie. Obsahovali rôzne prvky umenia - scénický pohyb, živú hudbu, prácu s bábkami, s materiálom, dokonca aj bojové umenie. To bolo pre mňa veľmi zaujímavejšie a inšpiratívne.“
Najradšej má šansóny
Cesta Miroslava Bakuru do Starého divadla nebola tak celkom priamočiara. Išiel na konkurz, neuspel, ale nevzdal to. „Lákalo ma to, že Staré divadlo sa venuje najmä detskému divákovi. Moju žiadosť a životopis mali stále na stole, o miesto som sa aktívne uchádzal. Mal som šťastie - po zmene situácie a odchode niektorých hercov sa mi ozvali, že ma berú. Bol som veľmi šťastný,“ spomína herec.
Ako vraví, úsilie, ktoré vynaložil ako študent a divák, sa pretavilo do jeho novej práce v profesionálnom divadle. Verí, že jeho tvorba bude pre neho prínosom a potešením.
„Už na „konzerve“ sme popri činohre a hereckej tvorbe mali aj bábkarskú tvorbu – učili sme vyrábať bábky, oživovať ich, pracovať s nimi. Prešli sme všetkými formami herectva – pohybovým, komédiou, drámou, kabaretmi aj muzikálmi. Rád spievam, asi najviac mi sedia divadelné piesne a šansóny, tie mám najradšej. Myslím si preto, že Staré divadlo mi bude vo všetkých smeroch vyhovovať. Mám veľmi rád, keď sa vytvorí syntéza rôznych prvkov umenia, myslím si, že práve tak vznikajú kvalitné predstavenia.“
V novej sezóne bude jeho prvou inscenáciou Môj malý princ. Stretnú sa v ňom všetci štyria noví herci SDKS – on, Henrieta Jančišinová, ktorá nastúpila už v máji, Martina Slobodová a Jana Labajová.
Hrá s animatronickými dinosaurami
Popri štúdiu na konzervatóriu Miroslav Bakura ani náhodou nezaháľal. Už vtedy začal pracovať v dabingu – svoj hlas prepožičal hlavne dokumentárnym filmom. Druhý rok je majiteľom detskej umeleckej agentúry, robí pre ne rôzne produkcie a kúzelnícke predstavenia. Pracuje tiež ako manažér multižánrového umeleckého štúdia na Konzervatóriu Dezidera Kardoša.
„Hrám aj v agentúrnom divadle Aplauz v Leviciach. Našou najnovšou hrou je rozprávka, taká filmovo-počítačová hra, je v nej veľa scénických a technických efektov. Atraktívne pre decká sú najmä 4 metre dlhé a 3 metre vysoké animatronické dinosaury, ktoré ovláda elektronika. Vyrobili ich niekde v Ázii.“
Vo voľnom čase herec – ako inak – chodí rád do divadla a číta knihy, ktoré podľa neho vytvárajú atmosféru. Rád si prezrie aj divadelné scenáre, sám sa však autorskej tvorbe nevenuje. „Hoci sme sa to v škole učili, nemyslím si, že by mi to šlo a napĺňalo by ma to. Čím viac ľudí sa na predstavenie díva, podieľa sa na ňom, tým viac ich tam prináša svoj pohľad a názor a tým je to pre divákov zaujímavejšie. Ja ostanem pri tom svojom, čo ma baví.“
Z učiteľa kolega
Staré divadlo bude pre Bakuru jeho druhým profesionálnym pôsobiskom, vlani rok odučil na ZUŠ v Bánovciach nad Bebravou. „S niektorými kolegami z divadla som sa už poznal, aktívne som divadlo sledoval, Rado Hudec ma dokonca na konzervatóriu učil javiskovú reč a umelecký prednes,“ pokračuje mladý herec.
„Už sa veľmi teším na prácu v profesionálnom divadle. Na jednom javisku sa stretnem s oveľa skúsenejšími hercami, čo mi pomôže načerpať nové skúsenosti. Neobávam sa ničoho, snažím sa ku všetkému pristupovať pozitívne, s odhodlaním a entuziazmom. Trému síce mám pred každým predstavením – či je to premiéra alebo kúzelnícky program – ale myslím, že to nie je nič zlé. Tréma určuje mieru zodpovednosti - pokiaľ s ňou vie umelec pracovať, je pre neho prospešná. Ja mám najväčšiu vtedy, keď je v javisku niekto, koho som si pozval, moja rodina alebo priatelia. Vtedy je ten pocit zodpovednosti veľmi intenzívny.“
Zatiaľ vraj toho Miroslav na javisku veľa nepokazil. Občas mu vypadol text, raz sa potkol a spadol, ale diváci začali tlieskať a trapas bol zažehnaný. „Divadlo je živý organizmus, takéto veci sa stávajú,“ dodal s úsmevom.
Herec s priateľkou. (zdroj: Archív M. B.)
Herec ako zabávač na Kremnických gagoch. (zdroj: Archív M. B.)
