NITRA. Sviatočný i každodenný život židovskej komunity približuje nová expozícia, ktorú otvorili v priestoroch chóru nitrianskej synagógy. Má názov Vitajte v židovskom príbytku a pripravila ju členka židovskej náboženskej obce v Nitre Katarína Potoková. Postery v slovenčine a angličtine a rôzne predmety, ktoré zozbierala autorka expozície, popisujú najdôležitejšie židovské sviatky, zvyky, ktoré sa pri nich dodržiavali, aj tradičné jedlá, ktoré sa pripravovali.
Vo vitrínach možno vidieť modlitebné knižky, modlitebné remienky na ruky a na hlavu zvané tefilin, modlitebný šál tales, čiapočky „kipy“ na hlavu, osemramenný svietnik chanukiu, pozdravy, ktoré sa posielajú na židovský Nový rok, repliku tradičného pokrmu – barchesu, maces, knihy pre deti a iné predmety. Je tu aj fotografia z rodinného archívu Kataríny Potokovej zo začiatku 50. rokov minulého storočia, zachytávajúca povojnové židovské deti sláviace Chanuku. Niektoré z nich – dnes už, samozrejme, ako dospelí – ešte stále žijú v Nitre, väčšina však z nášho mesta odišla.
Nič makové či kyslé
„Židovský rok je odlišný od nášho civilného. Náš kalendár je lunárny, sviatky každý rok pripadajú na iný dátum. Každý židovský sviatok sa začína sláviť už večer predchádzajúceho dňa. Z nedele 2. októbra na pondelok 3. a utorok 4. októbra sme oslávili sviatok Roš hašana – Nový rok, ktorým sa začal nový židovský rok 5777,“ hovorí Katarína Potoková. „Je to vážny sviatok, nie veselý a bujarý ako Silvester. Posielame si typické pozdravy s prianím dobrého roku – Šana tova. Počas Roš hašany sa zamýšľame nad tým, ako sme žili v uplynulom roku, čo nás čaká teraz, modlíme sa za to, aby sme mali šťastný nový rok. Počas bohoslužby sa trúbi na baraní roh šófar.“
Po návrate domov nasleduje tradičné pohostenie. Ženy napečú sviatočný chlebík barches, ktorý má tvar zapletenej vianočky. Pečie sa každý týždeň aj na sobotu - šabat – a to v podlhovastom tvare, ale novoročný má tvar zatočenej vianočky, rok – kruh sa uzavrel. Každý člen rodiny dostane pri požehnaní kúsok barchesu namočený v mede, aby mal sladký rok. Gazdiné sa pri varení tradične vyhýbajú veciam, ktoré znamenajú niečo negatívne, napríklad barches neposýpajú makom, lebo je čierny, nevaria kyslé pokrmy, aby ani nadchádzajúci rok nebol nepríjemný. Okrem barchesu sa na Roš hašana varieva mäsová polievka, jedlá z hydiny, prípadne prívarky z koreňovej zeleniny. Nepodávajú sa kyslé uhorky ani šaláty, ale sladké kompóty. A nechýbajú, samozrejme, zákusky a koláče.
Osud v „knihe života“
„Na desiaty deň po Roš hašana slávime ďalší veľký židovský sviatok – Jom kipur – Deň zmierenia. Oba sviatky tvoria obdobie pokánia. Hovorí sa, že pri modlitbách na Nový rok sa otvorí „kniha života“, počas Jom kipuru sa uzavrie a každému sa určí, aký bude mať ďalší rok. Počas Jom kipuru sa postíme, sme celý deň v synagóge a modlíme sa za dobrý rok,“ pokračuje Katarína Potoková. „Tento rok sa 18. októbra začal ďalší náš sviatok – Sukot. Trvá osem dní a je pripomienkou toho, ako židia putovali po púšti a žili v stanoch. V Nitre to už takto nefunguje, ale v židovských komunitách vo svete si ľudia počas tohto sviatku ešte na dvoroch stavajú prístrešky z haluzí a lístia a vyzdobia ich papierovými ozdobami, orechmi a jablkami. V týchto stanoch trávia spoločné chvíle, modlia sa, obedujú, večerajú.“
Na konci Sukotu prichádza deň Simchat Tóra, ktorý oslavuje Tóru, zákon, podľa ktorého židia žijú. Zo svätostánku v synagóge sa počas bohoslužby vyberú Tóry, muži s nimi obchádzajú dokola a každý sa ich môže dotknúť. Deti s malými zástavkami chodia za nimi po synagóge v malom sprievode. Odmenou sú im sladkosti, orechy či jabĺčka.
„V Nitre už malé deti v komunite nemáme, takže sa už tento sviatok, bohužiaľ, takto neslávi. Zostáva len v rovine tradície. Počas veľkých sviatkov sa schádzame a modlíme, no nie v synagóge, ale iba v malej modlitebni. V synagóge nie je Tóra, nie je teda božím chrámom, slúži už len ako kultúrny stánok. Vždy sa tu však konajú hodnotné, dôstojné kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré sú v súlade s duchom synagógy,“ doplnila Potoková.
Zázrak s olejom
V čase kresťanských Vianoc židia oslavujú osemdňový sviatok svetiel Chanuku. Symbolizuje ho osemramenný svietnik, na ktorom každý deň zapália o sviečku viac. Sviatok pripomína udalosť, keď židia dobyli späť svoj chrám v Jeruzaleme a očistili ho od pohanských zvykov. „Našli len trochu oleja na zapálenie večného svetla, ale stal sa zázrak – malý krčiažtek, ktorý inokedy stačil na jeden deň, horel až osem dní - dovtedy, kým si vyrobili nový olej.“
Najväčší židovský sviatok – šabat - židia svätia každý týždeň v sobotu, začína už v piatok večer. Platí úplný zákaz práce – ľudia sa v synagógach modlia, doma konzumujú barches, tradičný pokrm šólet a oddychujú. Zákaz pracovať platí podľa prikázaní nielen pre domácich, ale aj pre hostí a pocestných, čeľaď či hospodárske zvieratá.
V Nitre ich zostalo málo
Pred 2. svetovou vojnou v Nitre žilo asi 6-tisíc židov, po holokauste sa ich sem vrátilo asi 600. Len málo ich zostalo žiť v Nitre, dnes židovskú náboženskú obec tvorí zhruba 50 členov. Pri každej bohoslužbe v modlitebni musí byť minimálne desať mužov, často je problém túto požiadavku naplniť. Z pamiatok na početnú židovskú komunitu, ktorá tu kedysi žila, dnes zostala len neologická synagóga v centre mesta a židovský cintorín na Klokočine. „Je zrejme najväčším židovským cintorínom na Slovensku, je tu asi 5-tisíc hrobov. Tiež sa tu nachádza pamätník holokaustu z 50. rokov, pri ktorom každoročne spomíname na obete vojny,“ doplnila Potoková.
Práve synagóga, cintorín, ale aj ďalšie dominanty mesta sa objavujú v kresbách výtvarníčky Aleny Bugárovej. Tie dopĺňajú výstavu Kataríny Potokovej spolu s grafikami nitrianskeho rodáka Shragu Weila a postermi o histórii židovskej komunity v Nitre a nitrianskej synagóge.
