Článok pokračuje pod video reklamou
NITRA. Medzi nebom a zemou nazvala svoju nitriansku výstavu i jeden z obrazov rodáčka z pražského Žižkova, ktorá už celé desaťročia žije a pôsobí na Slovensku. A je to tak, v obrazoch maliarky, textilnej výtvarníčky, sochárky a fotografky Evy Bachratej Linhartovej je niečo krásne nepostihnuteľné a prchavé.
Vyše tridsať diel vytvorila technikou pastelu, tematicky odrážajú námety najmä prírody a umenia, v Galérii Foyer v Starom divadle ich môžete vidieť do 13. novembra.
Holandské pastely „maľujú samy“
„Práce, ktoré som vybrala, sú inšpirované hudbou, divadlom, literatúrou, krásou farieb, ale objavujú sa tu aj motívy vody, oblakov, svetla. K niektorým obrazom ma podnietilo fascinujúce umenie svetoznámeho Cirque de Soleil,“ hovorí Eva Bachratá Linhartová.
Okrem pastelov robí aj oleje, akryly, monotypie a iné techniky, ale snáď najviac ju oslovil práve pastel. „Venujem sa mu asi od dôb štúdií na škole umeleckého priemyslu. V 60. rokoch som objavila kvalitné holandské pastely - to len otvorím škatuľu a ony začnú maľovať samy,“ smeje sa 73-ročná autorka. „Kedysi som sa okrem abstrakcie venovala aj figurálnym motívom, ale upustila som od toho. Abstrakt je pre mňa vzrušujúcejší, ponúka oveľa viac možností, otvára priestor fantázii.“
Evu Bachratú Linhartovú výtvarné umenie zaujímalo už od detstva, navštevovala bratislavskú školu umeleckého priemyslu. Tu mala veľmi blízko aj k bábkovému divadlu, v škole fungoval bábkarsky krúžok, ktorý svojimi divadelnými výstupmi vyhrával. Počas školy sa dosť venovala aj keramike, ale keďže po skončení školy nebolo v tomto smere veľa možností na uplatnenie, preorientovala sa na pastel.
„Prešla som rôznymi zamestnaniami - robila som napríklad v reklame drogérie, dlhé roky som bola výtvarníčka v Zlatokove, kde som sa dostala k práci na plaketách, odznakoch a vyznamenaniach. V roku 1978 vstúpila do zväzu výtvarníkov a o rok neskôr som už bola umelkyňou na voľnej nohe. Aj v dobe totality sa musel výtvarník riadne obracať, aby si zarobil. Bolo to ťažké, ale napriek tomu som sa už potom nikde nezamestnala,“ prezradila maliarka, ktorá je dnes už na dôchodku, ale pritom neprestala umelecky tvoriť a vystavovať. Býva v Bratislave, prechodne aj na starej 200-ročnej chalupe v Hornej Rovni v Štiavnických Baniach, kde má svoj ateliér.
Výtvarníčka rada cestuje a na svojich cestách rada spoznáva umenie a kultúru iných krajín. Takisto jej obrazy už pobehali kus sveta. V rámci kolektívnych výstav jej diela videli milovníci umenia na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Taliansku, Švédsku, Indonézii, Brazílii či Japonsku, kde sa nachádzajú aj v súkromných zbierkach.
Poetika a lyrickosť
Podľa kurátorky Marty Hučková sú ťažiskom tvorby autorky poetizujúce a lyrické kompozície neustále sa meniacej prírody. Citlivo vníma a do svojej tvorby pretavuje každodenné tiché stretnutia s krajinou v každom ročnom období.
V maliarskom prejave Evy Bachratej Linhartovej prevládajúca farebnosť odtieňov modrej stupnice - sinej, azúrovej, blankytnej. Prečo práve modrá? Modrá je pre ňu symbolom pokoja a nádeje. Túto variuje teplými tónmi impresívnej palety,“ hovorí Hučková.
„Technika pastelu jej poskytuje širokú škálu variability farebných polôh vyúsťujúcich v kompaktný a pôsobivý artefakt. Invencia, ktorou ju obohacuje príroda, nie je založená iba na vizuálnom kontakte, ale vyviera priamo z jej vnútorného, emocionálneho sveta, ktorý cez svoje diela sprostredkúva vnímateľom ako posolstvo.“
Sprava Mária Herodeková z Galérii Foyer, autorkin manžel Bohumír Bachratý, kurátorka Marta Hučková, autorka Eva B. Linhartová a žiačka a pedagogička zo ZUŠ J. Rosinského. (zdroj: (ČE))
