ŠTEFANOVIČOVÁ. Kolumbus vďaka nej doplával do Ameriky, Gutenberg na ňu vytlačil prvú Bibliu, ľudia z celého sveta ju denne držia v rukách, keď platia.
Konopa siata. Rastlina, z ktorej sa vyrábajú nielen textílie, papier či bankovky, ale v dnešnej dobe aj rodinné domy, továrne či univerzitné budovy.
Z konope budú obecné bytovky
Slovensko je v používaní konopy siatej pozadu, dnes sa u nás pestuje iba na 250 hektároch. Dôvodom je aj to, že konope bolo u nás až do roku 2008 nelegálne. Akékoľvek. Nie iba konopa hašišová, odroda konopy siatej, z ktorej sa pripravuje marihuana.
A tak v čase, kedy sa v Európe z konopy siatej vo veľkom stavalo, my s jej pestovaním ešte iba začíname.
"Ľudia zistili, že konopy sa dá postaviť rodinný dom, alebo akákoľvek konštrukcia. Na dvoch hektároch si vedia vypestovať materiál na svoj vlastný dom. Aj ľudia, ktorí si berú ťažké hypotéky, aby si kúpili dom alebo byt, sa tak vedia touto cestou dostať k lacnejšiemu bývaniu," hovorí Miriam Sláviková, projektová manažérka Konopného dvora, projektu, ktorý sa snaží o návrat konopy siatej na Slovensko.
Stavebný materiál z konopy môže pomôcť napríklad samosprávam vo výstavbe sociálneho alebo nájomného bývania. Sláviková spomenula starostu jednej dediny na západnom Slovensku, ktorý poskytol obecné pozemky na pestovanie konopy. Samospráva si tak chce zabezpečiť lacný stavebný materiál, ktorý má napomôcť tomu, aby dedina nevymierala a aby si v nej mladí ľudia dokázali za rozumné ceny postaviť domy.
Konopa ako u nás doteraz veľmi nevyužívaný materiál má pritom podľa Slávikovej plno výhod. "Pri jej pestovaní sa nepoužívajú žiadne pesticídy, ako spojivo sa používa vápenná zmes, dosahuj tepelno-izolačné vlastnosti iných stavebných materiálov, krásne dýcha, klíma v takom bývaní je iná, asi ako keď prídete do starého hlineného domu, materiál je antibakteriálny, nevznikajú tam plesne, nemajú to radi chrobáky," vymenovala.
Úrodu zbiera krovinorezom
Na území strednej Európy malo kedysi pestovanie konopy tradíciu. Vyrábali sa z nej pevné textílie, ale aj laná pre lodiarsky priemysel. Potom prišiel zákaz pestovania konopy, zanikli mnohé výrobné linky.
Nepredpokladá sa preto, že by sa u nás dal ľahko obnoviť textilný priemysel využívajúci konopu, tá si teraz nachádza uplatnenie skôr v potravinárstve, stavebníctve či kozmetickom priemysle.
Eleonóra Čalkovská poškuľovala po konope už asi desať rokov. V máji zasiala odrodu Carmagnola na svojom poli v Štefanovičovej, jednej z najmenších dediniek v okolí Nitry. V týchto dňoch zbiera z plochy svoju prvú úrodu.
"Robia sa z toho látky na zatepľovanie pre rodinné domy, konopný betón, zo semiačka sa robí olej, ktorý má dobré zdravotné účinky na reumu alebo astmu," opisuje Čalkovská dôvody, pre ktoré sa rozhodla venovať pestovaniu konopy.
Zosekať miestami takmer päťmetrové hrubé stonky skúšala najskôr pomocou bežného stroja z družstva, no veľmi rýchlo zistila, že to nepôjde. "Budem musieť použiť krovinorez," povedala rozhodne. Ani táto komplikácia jej však nezabráni zasiať konopu aj na budúci rok. V Taliansku, kde sú pre Carmagnolu ešte lepšie klimatické podmienky, dokáže rastlina vyrásť až do výšky siedmich metrov.

S bežným kombajnom sa konopa nedá žať
To prirodzene komplikuje zber úrody. "Konopa sa pestuje ľahko, ale horšie je to so zberom. My nemáme techniku na zber a už vôbec nie technológie, ktoré sme si zlikvidovali v rámci textilného priemyslu, kde konopárske a ľanárske závody, ktoré tu existovali a mali obrovskú tradíciu, sa jednoducho zlikvidovali," hovorí manažérka Konopného dvora.
Pestovateľka Eleonóra Čalkovská sa rozhodla pre najvyššiu odrodu práve preto, že z nej vzíde najdlhšie pazderie - teda stonka, na ktorej rastie konopa. Pazderie má obrovské využitie v stavebníctve.
"Je niekoľko vysokých odrôd, ktoré sa pestujú na pazderie a na vlákno, tie s bežnou mechanizáciou, ktorou sa zbiera kukurica alebo slnečnica, nedokážeme zobrať, lebo konopné vlákno je najpevnejšie vlákno v rámci rastlinnej ríše," vysvetľuje Miriam Sláviková. Nižšie odrody, ktoré sa tiež dajú využiť na výstavbu budov, dokáže z polí dostať aj bežný kombajn.
Kanaďania si konopu zamilovali
V Štefanovičovej, kde pôsobí farmárka Eleonóra Čalkovská, sa pred pár dňami uskutočnil seminár, na ktorom odborníci ukázali, na čo všetko sa dá konopa využiť.
Priamo na poliach potom vysvetlili, aké odrody konopy je vhodné zvoliť, ako treba rastlinu hnojiť, do akých nadmorských výšok sa konopa dá ešte dopestovať, ale aj to, ako sa spracuje semeno a akú techniku potrebujú.
"My sme v pestovaní konopy ešte len v plienkach, s 250 hektármi je Slovensko úplne na chvoste. Nemáme na Čínu, ktorá nikdy neprestala pestovať konope, ale napríklad Kanaďania, ktorí konopu nikdy nepestovali, sa za dvadsať rokov stali jej svetovým producentom na potravinárske účely," hovorí Sláviková.
Cieľom Konopného dvora je, aby sa pestovanie konopy na Slovensku rozšírilo aspoň na niekoľko tisíc hektárov.