NITRA. Milióny navyše! Župa bude na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, v ktorom celkový objem príjmov a výdavkov dosiahne sumu 182 411 973 eur. Kraj bude mať k dispozícii o takmer 28 miliónov eur viac ako v tohtoročnom rozpočte.
Objem financií v rozpočte je väčší o takmer osemnásť percent oproti roku 2016. Dôvodom je rast ekonomiky, predpoklad priaznivého vývoja a hlavne vyšší príjem z daní.
Pamiatky dostanú pridané, ale málo
Župan Milan Belica povedal, že nárast rozpočtu je zrejme najmasívnejší za celú existenciu krajov. Tie vznikli v súčasnej podobe v roku 2001.
Kraj chce peniaze použiť na rozvoj škôl a opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré má vo svojej správe. Rovnako ráta s peniazmi navyše aj na sociálne služby. V najbližších rokoch sa totiž predpokladá nárast počtu klientov v domovoch sociálnych služieb, ktoré spravuje župa.
Poslanci ocenili nárast rozpočtu, opozícia však napádala spôsob, akým sa peniaze majú deliť. Iván Farkas z SMK kritizoval, že napríklad investície do školských budov sú plánované oveľa vyššie v Levickom okrese, no ostávajú nízke v okresoch Komárno alebo Nové Zámky.
Podľa Jána Vanča z koaličného KDH narastú o 50 % peniaze na kultúrne pamiatky na území kraja. V číslach to však až taký ohurujúci nárast nie je, pretože namiesto 20-tisíc eur pôjde na pamiatky 30-tisíc eur. To je však vzhľadom na počet a význam národných kultúrnych pamiatok na území kraja stále veľmi nízka čiastka. "Žiadostí máme samozrejme viac, ako dávame," podotkol Vančo.
Oremus: Rezervu nám závidia aj banky
Opozícii sa nepáči ani spôsob, akým kraj narába s vytvorenou finančnou rezervou. Tá by ku koncu roka mala dosiahnuť až 17 miliónov eur.
"Rezervný fond máme už taký, že niektoré banky by nám mohli závidieť," povedal nezávislý poslanec Peter Oremus.
Väčšie príjmy a milióny v rezervnom fonde by podľa poslanca mali slúžiť na viac investícií určených na rozvoj kraja. Župu vyzval, aby bola ambicióznejšie a neukladala ďalšie milióny eur do svojho rezervného fondu a to v čase, keď peniaze nevyhnutne potrebujú cesty v správe kraja, školy aj zariadenia sociálnych služieb.
"Mali by sme byť ambicióznejší pokiaľ ide napríklad o sociálne zabezpečenie, investície alebo majetkovo-právne usporiadanie pozemkov pod našim majetkom. Zlepšiť tiež musíme prípravu a realizáciu rozvojových projektov," vyzval Oremus.
Župa je tiež na tom dobre aj pokiaľ ide o zadĺženosť. Momentálne má na krku úvery v hodnote 27 miliónov eur. Úverovú zaťaženosť môže mať župa až do výšky 60 %, momentálne ju má na úrovni 16 % a v budúcom roku to bude menej ako 14 %. Ak to bude nutné, kraj si môže bez problémov vziať úver.
