NITRA. Pri príležitosti 333. výročia bitky pri Viedni predstavil v Ponitrianskom múzeu historik a publicista Emil Vontorčík svoju najnovšiu knihu. Na titule Bitka pri Viedni 1683 – Stret civilizácií kresťanského kríža a islamského polmesiaca v zrkadle súčasnosti pracoval vyše dvadsať rokov, historické údaje populárnou formou spracoval z viacerých zdrojov, okrem poľských či nemeckých materiálov boli po prvýkrát použité aj turecké.
Hrubá „buchla“ má 642 strán, dopĺňa ju 117 obrázkov - dobových kresieb, grafov či máp. Približuje okolnosti bitky pri Viedni v septembri 1683, ktorá bola jednou z najvýznamnejších bitiek 17. storočia. Znamenala ukončenie tureckej expanzie v strednej Európe. Bitku vyhrali poľsko-rakúsko-nemecké sily na čele s poľským kráľom Jánom III. Sobieskim proti armáde Osmanskej ríše pod velením veľkovezíra Kara Mustafa Pašu.
Prerušil aj priateľstvá
Prečo sa autor rozhodol napísať knihu práve s touto tematikou? „S Nitrou som spojený od študentských čias. Všímal som si všetky okolnosti v dejinách spojené s týmto mestom. Keď som sa dozvedel, že Nitru v dávnych časoch okupovali aj turecké vojská, začal som sa o tieto historické udalosti viac zaujímať,“ vysvetľuje Emil Vontorčík, zakladateľ a prvý riaditeľ Ústrednej pôdohospodárskej knižnice v Nitre a po roku 1990 riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave.
„Bolo to po Nežnej revolúcii, bol som akurát v univerzitnej knižnici, keď mi jeden môj priateľ, ktorý poznal moje záujmy, volá: Sadni do auta, niečo ti ukážem vo Viedni. Ty si historik, bude ťa to zaujímať. Zastavili sme až na parkovisku pri Kahlenbergu, odkiaľ som videl nádhernú panorámu Viedne. Vidíš, tak to bolo, aj keď odtiaľto útočili osmanské vojská – povedal mi kamarát.“
Ako autor hovorí, odvtedy bol v zajatí tejto témy a v roku 1990 začal pracovať na knihe o tejto historickej udalosti, pričom medzitým napísal aj mnoho iných titulov. Nastal však taký čas, kedy si začal uvedomovať, že starne a ako zistil, z jeho početnej rodiny to po ňom nikto nepreberie. Ak kvantum práce, ktoré do prípravy knihy vložil, nedokončí, všetko vyjde nazmar. „Riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko ma povzbudzoval aj súril, povedal mi, že pokiaľ si budem hovoriť, že ešte to či ono doplním, odídem a už to nikto nikdy nedoplní. Tak som si jeden deň povedal dosť, uťal som to, posledných päť rokov som prerušil aj priateľstvá a venoval som sa len knihe. Dokončil som ju v tomto roku, kedy kniha aj vyšla, som autor i vydavateľ v jednej osobe.“
Takáto kniha Slovensku chýbala
Ako Emil Vontorčík zdôraznil, každé etnikum v rámci bývalého Rakúsko-Uhorska už má knihu o tejto pamätnej bitke, len my Slováci sme nemali. „Nemôžeme sa spoliehať na poľské, rakúske či nemecké knihy, lebo každý národ udalosť posudzuje z vlastného hľadiska. Istým spôsobom Slovensko odnášalo najťažší diel problémov – dvesto rokov sme boli v susedstve Osmanskej ríše, na druhej stane všetky stavovské povstania, ktoré začali v Sedmohradsku, išli cez územie Slovenska,“ vysvetľuje historik.
„Kniha je nie je bádateľskou ani prísne vedeckou prácou, ale populárno-vedeckou. Citácie sa dotýkajú takých závažných vecí, u ktorých by mať mohli susedné krajiny či iné národy výhrady, tak tie presne uvádzam. Kniha je vlastne súbornou prácou, ktorá vznikla na základe podrobných poľských a nemeckých materiálov. Mám tú výhodu, že do poľštiny, ktorá je blízko mojej materčine, sú preložené aj všetky turecké anály týkajúce sa tejto bitky, ktoré som tiež využil. Preto je táto publikácia prvá svojho druhu na Slovensku.“
Iná civilizácia
Kniha je podľa autora určená širokej verejnosti, ale hlavne študentom. „Ide nám o mladých. Súčasné dianie nemôžeme posudzovať inak než z historického hľadiska. Dnes nikto bez historického vysvetlenia nevie, prečo Turci nemajú radi Arménov a Kurdov. Je to preto, lebo Turci sú prišelci a pôvodné obyvateľstvo Malej Ázie sú Arméni a Kurdi. Bez historických súvislostí nikto nevie, prečo majú také vzťahy Francúzi s moslimami. Je to kvôli tomu, že od Ľudovíta IV. a jeho predchodcu je Francúzsko tradičným spojencom Osmanskej ríše,“ pokračuje Emil Vontorčík.
„Moslimov je na svete vyše miliardy. Zemeguľa je nám všetkým pomaly tesná a aby sme vedľa seba mohli žiť, musíme sa poznať. Moslimovia – to je iná civilizácia, ich náboženstvo je oveľa pevnejšie zviazané s bežným životom a štátnou správou ako napríklad kresťanstvo. Spolužitie s nimi, to je záležitosť budúcich generácií.“
