V skupine E.G.O. - SME

V tanečnej kapele hrával už ako 16 - 17-ročný. Hudba je jeho život aj dnes, keď má už sedemdesiatku.

NITRA. Predovšetkým hudobný život je v Nitre úzko spätý s menom Eugena Gnotha. Vždy príjemne naladený muzikant sa tento rok dožil sedemdesiatky a napriek tomu, že je už na dôchodku, aktívneho spoločenského života sa nevzdal. Práve naopak, využíva naň každú voľnú chvíľu, ale ako jubilant vraví, deň má, žiaľ, iba 24 hodín a on skoro nič nestíha tak, ako by chcel. Okrem toho, že je už niekoľko rokov so svojou skupinou E.G.O. Group neodmysliteľnou súčasťou džezových piatkov na pešej zóne či iných podujatí, naďalej robí pre Staré divadlo Karola Spišáka, v ktorom – ešte ako v Bábkovom divadle – pôsobí už od roku 1976, teda v tomto roku oslavuje 40. výročie spolupráce.

Muzicíroval aj na internáte

Eugen Gnoth, medzi priateľmi známy aj ako Ego, Egon či Egušo, je rodený „Nitrančan“, vraj má pridelené aj inventárne číslo, len si naň nevie spomenúť. Jeho rodný dom doteraz stojí na Jesenského ulici pod hradom. Na detstvo v našom meste nedá dopustiť, učil sa hrať na klavíri, športoval, hral divadlo. Už ako ôsmak sa naučil rozprávať ako Karol Zachar a hneď mu prischli všetky staré postavy. „Neexistovali počítače, mobily, stále sme boli vonku a hrali sme futbal a hokej, vymýšľali sme všelijaké sprostosti, ako sa na decká patrí,“ načiera do minulosti Eugen Gnoth.

Po všeobecnovzdelávacej škole vyštudoval Pedagogickú fakultu UKF, smer ruština - hudobná výchova. Prevažne hudbu a neskôr ruštinu v rokoch 1967-72 učil na ZŠ Janka Kráľa – dnešnej ZŠ Tulipán. Tu s kolegami hral aj futbal v klube LFC AZUR, čo bol Legendárny futbalový klub akademického zboru učiteľov reamaterizovaných. Potom išiel na voľnú nohu, ale v pedagogických službách pokračoval.

„Keď sa stal zo mňa „ženatý slobodný umelec“, raz peniaze boli, raz neboli. Kamarát učil na potravinárskej priemyslovke a vtedajší riaditeľ okrem športu veľmi podporoval mimoškolskú umeleckú činnosť. Na internáte bolo zhruba 600 žiakov, prevažná väčšina zo stredu a východu Slovenska, ktorých potreboval nejako zamestnať,“ spomína Gnoth na učiteľské pôsobenie. „Študenti tu hrali divadlo, bol tu spevokol, cimbalová hudba, dokonca dve dychovky a mňa – najprv ako vychovávateľa na internáte – využili ako vedúceho kapely hrajúcej popmusic. Asi na tretí rok som sa stal profesorom ruštiny, ale v umeleckej činnosti som pokračoval.“

V potravinárskej škole pôsobil do roku 1982. Keď sa na ZUŠ Jozefa Rosinského uvoľnilo miesto, chcel si vyskúšať pozíciu čisto len učiteľa hudby. Začal tu vyučovať hudobnú náuku, neskôr robil korepetície a vymýšľal hudbu na tanečnom a potom aj literárno-dramatickom odbore, ktorý viedla Kamila Ševelová. Pár semestrov externe učil tiež na PF a na rok si odskočil „riaditeľovať“ na ZUŠ v Mojmírovciach. To však, ako vraví, nebola jeho „parketa“, hoci si na toto obdobie rád spomína. Zamestnal sa v bábkovom divadle a na ZUŠ ďalej vyučoval externe, naďalej spolupracoval aj s DAB.

Denne desať hodín za klavírom

Divadlo je v živote Eugena Gnotha osobitnou kapitolou, bol s ním spätý od malička. Sám ho hrával ešte ako žiak základnej školy. Dodnes má na konte asi 200 predstavení v oboch nitrianskych divadlách i v rámci hosťovania, na ktorých spolupracoval ako autor hudby, korepetítor či muzikant.

„Ako študent som začínal v činohre vtedajšieho Krajového divadla v Nitre, hral som v živých kapelách v predstaveniach Kat a blázon, Nebo na zemi, Traja mušketieri a ďalších. Neskôr už ako učiteľ na potravinárskej škole som na pozvanie riaditeľa Bábkového divadla Milan Valkoviča začal popri hlavnom zamestnaní robiť pre divadlo korepetície. Jáj, to bola radosť, pohybovať sa v tomto prostredí!,“ vracia sa muzikant do minulosti.

„Bol som síce externý, ale ich dvorný muzikant. Zamestnancom som sa stal až v 90. rokoch, kedy ma do Bábkového divadla zlákal vtedajší riaditeľ - môj výborný kamarát Karol Spišák. Okrem korepetícií som tu robil scénickú hudbu k predstaveniam, ktorých bol od roku 1967 neúrekom – napríklad šírom poli zámoček, Číre čaro, Zhavranelí bratia, Krása nevídaná, Čin-čin, Svetská krása a iné, viaceré z nich získali popredné ceny na divadelných prehliadkach. Pre dospelých to boli hry a kabarety Teraz na východe, Azapád, kade sa ide na západ alebo Na Slovensku je to tak, Ftáci, Limonádový Joe, z novších Jánošík či Dracula, kde hrám na klavír ale aj ako herec. Jánošík bol taký špeciálny - naštudovali sme ho ako spoločnú medzinárodnú „verziu“ s divadlami krajín V4, ale aj každé divadlo samostatne. Bola to skutočne krásna robota.“

Popri práci v Bábkovom divadle externe stále pracoval aj v Krajovom divadle (neskôr DAB), napísal scénickú hudbu k mnohým predstaveniam, dokonca aj k prvému - Geľo Sebechlebský, ktoré uviedli už v novej budove divadla na námestí. Potom prišla hudobná spolupráca či korepetície na inscenáciách O myšiach a ľuďoch, Milý luhár, Modrý vták a ďalších.

„V hre Rómeo, Júlia and Wiliam, ktorú režíroval Karol Spišák a mala veľký úspech, som mal česť robiť s Ivanom Krajíčkom. Bol to úžasný človek, o tom by dalo špeciálne rozprávať,“ spomína ďalej Gnoth. „Robil som aj na muzikáloch Pacho sa vracia či Fidlikant na streche. Pamätám sa, že tí starší herci sa v Pachovi neradi púšťali do spevu, ale Františkovi Javorskému, vtedajšiemu riaditeľovi, som povedal: Počkaj, bude to mať taký úspech, že až! Aj tak bolo. „Fidlikant“ bola veľká a krásna robota, tri mesiace som denne desať hodín sedel za klavírom.“

Eugen Gnoth bol vždy za to, aby herci v predstaveniach, kde to bolo možné, aj naživo spievali alebo hrali na hudobné nástroje. Vymyslel im ľahšie party, aby to „uhrali“, nič zložité.

E.G.O. Group má už 25 rokov

Kapela E.G.O. Group tento rok – rovnako ako jej zakladateľ – oslavuje výročie. Prešlo už 25 rokov od jej založenia, ale stále patrí k hudobným stáliciam nielen v Nitre. Jej zloženie sa rokmi menilo, muzikanti prichádzali aj odchádzali. V prvej zostave tria bol Eugen Gnoth, Ivan „Ayala“ Matejovič a Franišek Nozdrovický.

„Ivana neskôr vystriedal Stano Kertész, ktorý hrá ešte v mnohých ďalších kapelách. Vzápätí pribudli Roman Omachel a Rus Ruslan Nikolajev. S E.G.O. Group quintetom sme hrali moje pôvodné skladby, veľký úspech sme mali nielen doma, ale aj v zahraničí. Hrali sme v Rakúsku, Maďarsku, dvakrát sme boli na festivale vo francúzskom Belforte. V Nitre sme pravidelne hrávali džezové stredy. Ruslan neskôr išiel skúsiť šťastie do Prahy a nakoniec sa vrátil do Ruska, odišiel aj Omachel, takže sme zase zostali trio,“ približuje históriu svojej kapely Eugen Gnoth.

„Postupne si s nami prichádzali zadžemovať noví muzikanti, takže sa naša zostava zase rozrastala. Súčasnú spolu so mnou, Ferom Nozdrovickým a Stanom Kertészom tvoria ešte František Benedek, Štefan Nitriansky, Tomáš Kele, Ladislav Fábry a Pavol Galo, zaspievať si s nami chodí bývalý hádzanársky expert Tomáš Kuťka. Sú to všetko nielen vynikajúci hudobníci, ale aj všestranní ľudia, dokážu všelijaké veci, je medzi nimi šikovný stavebník, masér či vinohradník. Všetci sme v penzijnom veku, dohromady máme už vyše 540 rokov.“

Večery s Milkou Došekovou

E.G.O. Group nie je prvá Gnothova skupina. Ako 16 - 17-ročný pôsobil v tanečných kapelách, v rámci PKO hral vo veľkom orchestri Juraja Pelešku. Ešte v 70. rokoch minulého storočia bol klaviristom v džezovom kvartete, ktoré tiež patrilo pod PKO. V 80. rokoch bol členom kapely AX 80 patriacej pod Agrokomplex, ktorá Nitranov bavila tanečnou hudbou. „Tie 60 – 70. roky boli pre hudbou zlatou érou. Živé kapely hrávali všade – v Stalingrade, Ponorke, Slovane, Tatre...,“ spomína Gnoth, ktorý svojou hudbou sprevádzal aj vernisáže, večery s básnikmi pri fontáne v Nitrianskej galérii a iné akcie.

Ako muzikant na voľnej nohe začal neskôr spolupracovať s niekdajšou herečkou nitrianskeho divadla, recitátorkou a šansonierkou Milkou Došekovou, ktorú poznal ešte počas školských čias. „Ona si robila scenáre svojich večerov s poéziou a šansónmi, ja som ju s kapelou sprevádzal. Vystúpenia nám zabezpečoval Slovkoncert, robili sme šnúry po Čechách aj Slovensku,“ vraví muzikant. „Milku som nesmierne obdivoval. Mala dve malé deti a riskla tú voľnú nohu. Keď boli koncerty, boli peniaze, keď sme nekoncertovali, neboli. Bolo to náročné. Spolupracovali sme takto tri roky, ale s menšími prestávkami vlastne až doteraz.“

Nitran si tiež považuje spoluprácu so Zorom Laurincom, bývalým hercom, šansonierom, textárom a v súčasnosti dabingovým režisérom. Naposledy s ním vystupoval v Prahe na koncerte k 75. narodeninám Jiřího Suchého. Ako hudobník sprevádzal aj večery poézie s herečkami Vierou Strniskovou a Evou Žilinekovou.

So Spišákom sa rozprával nitránčinou

Muzikant a humorista spolupracoval s mnohými známymi umelcami. Veľmi rád si spomína na roky strávené so svojím kamarátom – riaditeľom Starého divadla Karolom Spišákom, s ktorým sa vedeli vtipne doberať.

„V čase sms-iek som pre neho vymyslel smv-esky - stručné malé veršíky. Písal som mu ich na všelijaké papieriky, obálky, a keď to už začalo byť neprehľadné, dal mi písanku. „Toto je písanka, do kerej Egušo Begušo zapíše šecko, čo ho napanne. Keď ju celú vypíše, dostane druhú“ - komentoval to v nitránčine, ktorou sme sa radi rozprávali,“ usmial sa Gnoth. Keď mal 50-tku, Karol Spišák mu venoval knihu jeho zozbieraných smv-esiek – tzv. zebrané spisy majstrovín, ktoré prepísala Silvia Chaternuchová a ilustroval nebohý Ivan Hudák. Je to zatiaľ Gnothova jediná literárne práca, aj keď má potenciál na niekoľko podobných.

Ako prísny učiteľ na školskom výlete. (zdroj: Archív E. G.)

Eugen Gnoth ako triedny učiteľ na bývalej ZŠ Janka Kráľa. (zdroj: Archív E. G.)

Eugen Gnoth hral v tanečnej kape už ako 16-17-ročný. (zdroj: Archív E. G.)

Gnoth hore tretí sprava - s kolegami učiteľmi hral futbal v klube LFC AZUR, čo bol Legendárny futbalový klub akademického zboru učiteľov reamaterizovaných. (zdroj: Archív E. G.)