NITRA. Na dvojročný podmienečný trest odňatia slobody odsúdil dnes okresný súd Jozefa Kuráka, ktorý zabudol svoju dvojročnú dcérku v aute. Uznal ho vinným z prečinu usmrtenia.
Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný sa odvolal. Prokurátorka si nechala čas na rozmyslenie.
Jozef Kurák (57) prišiel aj tentoraz na súd v sprievode manželky. Daniel Lipšic založil jeho obhajobu na syndróme zabudnutého dieťaťa. Znalec z oblasti psychológie tento syndróm v Kurákovom prípade potvrdil. Lipšic preto žiadal oslobodiť klienta spod obžaloby.

Kurák: Neviem nájsť ten okamih, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou
Tragédia sa stala vlani v júli v Nitre. Otec mal Kristínku zaviesť do škôlky na Zobore, no automaticky zmenil smer jazdy, predchádzal tomu pracovný telefonát. Pred deviatou hodinou zaparkoval pred svojou firmou na Ulici Janka Kráľa a išiel do práce, kde zostal niekoľko hodín.
Dnes na súde zaznelo, že dieťa zomrelo už približne pol hodinu po tom, ako ho otec zabudol v aute. Bezprostrednou príčinou bolo zlyhanie centrálneho nervového systému v dôsledku prehriatia organizmu. Teplota v aute vystúpila podľa znalcov na vyše 30 až 60 stupňov.
„Nezbavujem sa zodpovednosti za to, čo sa stalo. Cítim vinu, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa,“ povedal v záverečnej reči Jozef Kurák, ktorý sa nedokázal ubrániť slzám.
Zároveň však dodal, že nevie nájsť ten okamih, keď sa vec začala vyvíjať nesprávnym smerom, doslova povedal: „Neviem nájsť ten okamih, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou“.
Kurák povedal, že nech bude rozsudok akýkoľvek, v jeho živote už nemá prvoradú úlohu. „Jeho dôsledky skôr či neskôr pominú. Ale to, čo nepominie, je tá hrôza...“
V rámci posledného slova vyjadril vieru, že sa takáto vec už nikomu nestane.
Sudca: Je to vec priorít
Za prečin usmrtenia je sadzba dva až päť rokov, súd v tomto prípade uložil trest na dolnej hranici.
Sudca povedal, že zákon má chrániť spoločenské vzťahy. V zdôvodnení rozsudku sa zamyslel aj nad tým, či mal obžalovaný prevziať počas jazdy telefonát a či mal pracovať už počas cesty, keď viezol dcérku.
Citoval aj znalkyňu z oblasti psychológie, ktoré na septembrovom pojednávaní v súvislosti s okolnosťami tragédie povedala, že je to aj vecou priorít.
„Tá priorita bola rozhodujúca. Rozhodujúca otázka pre súd bola, či je miera zavinenia na nule a podľa názoru súdu to tak nie je,“ povedal sudca.
Konštatoval tiež, že „súd uložil trest za to, že zomrel človek, ktorý tu mohol ďalej žiť, to nie je len otázka prevencie“.
Lipšic: Išlo o tragickú nehodu
Kľúčovou vecou podľa obhajcu Daniela Lipšica je, či je možné posudzovať ako nedbanlivosť, keď inak starostlivý rodič zabudne v aute spiacu dcérku. Poukázal, že v iných krajinách sa končia takéto prípady oslobodením, alebo ani nie je vznesené obvinenie.
„Išlo o tragickú nehodu spôsobenú zlyhaním pamäte, ktorá nenapĺňa znaky nedbanlivostného konania,“ povedal Lipšic.
Trest podľa neho nesplní žiadny účel stanovený v trestnom zákone. „Do konca života každý deň bude žiť s vedomím tragického omylu,“ povedal na adresu svojho klienta.
Podľa Lipšica išlo v Kurákovom prípade o syndróm zabudnutého bábätka. Na Slovensku sa ešte takýto prípad nestal, na svete sú ich desiatky ročne – na vzdelaní rodičov nezáleží.
V prípade z vlaňajšieho júla sa pod tragédiu podľa obhajcu podpísalo viacero faktorov – otec vozil dcérku do škôlky nepravidelne a len párkrát (navštevovala ju len štyri týždne), počas jazdy vybavoval pracovný telefonát, bol v strese. Na križovatke preto zvolil mimovoľne nesprávny smer a automaticky smeroval do firmy, kde hneď začal riešiť vážne pracovné veci. Na dcérku su nespomenul, pre neho bola v škôlke.
Na súde už v septembri vypovedali traja svedkovia, dnes sudca čítal výpovede ďalších. Potvrdili, že vo firme mali hektické obdobie a v osudný deň riešil Kurák prežitie mimonitrianskej pobočky.
Svedkovia sa zhodli, že obžalovaný je starostlivý otec.
Syndróm nie je v klasifikácii chorôb
Syndróm zabudnutého dieťaťa sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb aktuálne nevyskytuje. Podľa znalca ale takýto syndróm existuje. Neuropsychologické vyšetrenie podľa neho ukázalo, že obžalovaný má zníženú schopnosť distribuovať pozornosť na viaceré podnety aj nižšiu mieru flexibility.
„Nabehol na niečo, čo robí stereotypne, rozloženie pozornosti nefunguje, ako by malo, ale to je mimovoľné, on je proste taký typ človeka,“ povedal znalec na septembrovom pojednávaní o Kurákovi.
Na otázku zástupkyne prokuratúry, či bol u obžalovaného zistený syndróm zabudnutého dieťaťa, znalec v septembri odpovedal: „V podstate áno.“
Konštatoval tiež, že za určitých špecifických okolností platí, že sa to môže stať komukoľvek. Hlavnú úlohu zohráva aktuálny psychický stav človeka a situačné faktory.