NITRA. Lekár, spisovateľ, autor divadelných a rozhlasových hier, folkový teoretik a spevák v jednej osobe bol prvým hosťom cyklu besied 4-3-2-1... Miloša Janouška v Nitrianskej galérii predstavil moderátor Dado Nagy.
Autor sa prejavil nielen ako vtipný rozprávač – večer divákom spríjemnil čítaním svojich poviedok o vesmírnych javoch a robotoch a pesničkami zo svojej tvorby v hudobných zoskupeniach Slnovrat a Jednofázové kvasenie.
Končili v šuplíku a počítači
Miloš Janoušek je autorom dvoch zbierok poviedok – Nevoskové panoptikum a Testament, ktorú vydal dvadsať rokov po prvej. Podľa Dada Nagya nie úplne „zbehlých“ čitateľov, teda aj jeho, Testament zaskočil. Obsahuje staršie i novšie poviedky žánru hororu a literárnej fantastiky - o postapokalyptických spoločnostiach, stretnutí kultúr, robotoch či mimozemšťanoch.
„Vždy som mal rád literárnu fantastiku, vyrastal som sa na takých autoroch ako Bradbury či Asimov. Ale vždy to môj taký vnútorný súkromný svet, nikde som sa tým nechválil. Sci-fi a horory boli brané ako „céčková“ literatúra – že kto už takéto niečo takéto číta, nieto ešte píše,“ hovorí Miloš Janoušek.
„Tieto poviedky som tak občas napísal, väčšinou skončili v šuplíku. Vždy, keď som sa prebral z akejsi letargie, som si povedal, že ich musím poslať do nejakej súťaže. Občas sa niečo umiestnilo, niečo nie. Rokmi sa mi tieto poviedky vŕšili v šuplíku, potom v počítači. A čo človeka vedie k tomu, že píše takéto poviedky? Asi to, že má normálne slušné zamestnanie. Je to presne rovnako, ako keď sa ma pýtajú, prečo robím folk. Lebo si to môžem dovoliť, neživí ma to. Nebol som od toho nikdy finančne závislý.“
Testament nie je žiadnym lúčením
V bratislavskom divadle Ticho a spol. je spisovateľova manželka Viki Janoušková dramaturgičkou a jednou z hlavných autoriek. Jedného dňa vraj manželovi povedala – ty máš tie poviedky, čo keby sme s nimi niečo urobili?
„Rob si s tým, čo chceš, je toho plný šuplík aj počítač. Tak na základe niektorých poviedok napísala celkom zaujímavú inscenáciu Déjà vu, dostala sa aj na Scénickú žatvu do Martina,“ pokračuje Janoušek.
„Po rokoch sa opäť otvorili šuplíky a počítač a Viki napísala ďalšiu hru. Keď už boli na svete tieto dve hry, povedal som si – čo teraz s tým? Keď to unieslo divadlo, unesú to potom možno aj čitatelia. Obrátil som sa na vydavateľstvo, ktoré vydáva aj sci-fi literatúru a fantasy, a majiteľ súhlasil s vydaním knihy poviedok. K názvu sme museli trošku diskutovať, nakoniec sme sa dohodli na Testamente. To som ešte netušil, že to ľudia budú brať ako také lúčenie s literatúrou aj so svetom. Možnože bude aj Testament 2, taká opravná kniha, poviedky sa už zbierajú.“
„Opravný testament je niečo ako cvičná pitva,“ poznamenal Dado Nagy na Janouškove slová. „To sa dá, cvičná operácia je horšia,“ odpovedal spisovateľ.
Rybí menuet zaujal
Autor priznal, že kým začal mať radosť z toho, že vzniká jeho knižka sci-fi poviedok a možno bude aj druhá, jeho kapela Jednofázové kvasenie povedala, že idú robiť nový album, takže bolo treba skladať pesničky. Na pol roka sa zavreli do štúdia a nahrali CD s nevšedným názvom Rybí menuet. Ako vznikol, nevie ani on sám, titulná pesnička nie je vôbec menuet a o rybách je len okrajovo, akurát na obale albumu je dobová ilustrácia asi tretieho tanečného kroku menuetu. Ale „marketing“ s pomenovaním albumu sa podľa Janouška vydaril – istý poslucháč vraj na margo ich novinky povedal, že síce tých ľudí a kapelu nepozná, ale už ten názov stojí za to, aby si to vypočul.
„Po vyjdení albumu si vyberiem oddychový čas a asi budem písať poviedky na Testament 2, ale medzitým som začal skladať inštrumentálky gitarovej hudby a nahrávať CD, takže s tým oddychom to bude asi zložitejšie,“ zauvažoval hudobník.
