NITRA. Svoj štvrtý román v týchto dňoch vydala mladá nitrianska spisovateľka Eva Hrašková. Na konte má tri knižky s viac-menej ženskou tematikou - Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti a Nebo vonia tebou – v ktorých ale nechýba istá akčnosť a dramatické zápletky. Prvé dve sú dokonca úspešné aj v českých prekladoch.
Nová knižka „Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé“ je však z celkom iného „cesta“. Autorka tento napínavý krimi román napísala spolu so svojou dobrou priateľkou - spisovateľkou Kristínou Ježovičovou.
Knihu napísali spolu
„Príbeh vznikal veľmi netradične. Kristína prišla s nápadom, že napíše knihu o Krvavých Šenkoch. Keďže však býva v Senci, doberala som si ju, aby mi tému nechala, že tých klebiet o tejto lokalite zoženiem predsa len viac. Nápad mi však „požičať“ nechcela, tak som ju presvedčila, aby sme knihu napísali spolu,“ vysvetľuje Eva Hrašková.
Materiál pre príbeh autorky čerpali z rôznych zdrojov - využili legendy, rozprávanie miestnych ľudí, výstrižky zo staršej tlače, dokonca aj z Nitrianskych novín, kde článok popisoval históriu Krvavých Šenkov. „Istý pán z Lehoty, ktorý vie o tomto mieste zaujímavo rozprávať, nás sem s Kristínou pozýval obzrieť si všetko naživo. Bolo asi deväť hodín večer, tak sme nešli, takmer po tme sme to akosi netúžili vidieť, ale stretli sme sa podvečer pri pohári vína. Inak okolo Krvavých Šenkov z času na čas chodievam autom, to miesto malo pre mňa vždy niečo do seba,“ povedala Hrašková.
Hrôzostrašné miesto
Krvavé Šenky sú naozaj veľmi vhodnou kulisou deja pre trochu strašidelnú kriminálku. Či sa v tých miestach stalo minimálne to, čo popisujú povery, alebo aj iné hrôzostrašné veci, po ktorých niekdajší majer nesie meno, nevedno. Traduje sa legenda, že tu vraj kedysi stál hostinec, kde ubytovávali pocestných, napojili ich otráveným vínom, ozbíjali o majetok a potom zavraždili. Pri neskoršej prehliadke hostinca vraj našli aj telá zavraždených žien.
„Krvavé Šenky sú v celom kraji veľmi populárne vďaka svojej povesti. Vždy som sa ich tak trochu bála. Či sa ich bojím aj dnes, prezradí čitateľom asi len kniha. Aj napriek hrôzostrašnosti tohto miesta sme s Kristínou stále neboli spokojné, keď sme začali bádať v histórii. Dúfali sme, že nájdeme niečo, od čoho sa odrazíme, niečo, čo ohúri nás aj čitateľov. Žiadna senzácia sa však nekonala, a tak sme si ju dotvorili,“ usmieva sa spisovateľka.
„Miesto deja knihy je teda reálne, ale príbeh je vymyslený. Jeho línia sa vyvíjala postupne, s Kristínou sme ho „opracovávali“ v každom detaile, dokonca sme sa niekoľkokrát dostali na pomyselnú križovatku s tým, že sme netušili, či ešte nájdeme spoločnú cestu. Ale zhruba po štyroch mesiacoch intenzívnej práce bola kniha hotová, upravená a pripravená pre vydavateľa.“
Pátra na vlastnú päsť
Príbeh zaujme každého, kto má rád mysterióznosť, napätie a dej plný nečakaných zvratov. Na mieste opradenom krvavými historkami nájdu mŕtvolu mladej ženy. Je jednovaječným dvojčaťom Rebeky Zimovej, ktorá ani po piatich rokoch neprestáva hľadať vraha svojej sestry, aj keď polícia prípad odložila do zabudnutia. Ako jej smrť súvisí s Krvavými Šenkami a prečo prípad drží pevne v rukách mladý vyšetrovateľ Andrej Postrk?
„Odpovede na tieto otázky hľadá hlavná hrdinka na vlastnú päsť s takým zápalom, až riskuje dlhoročný vzťah a ohrozuje aj svoj život. Nahnuté to má v práci, jej priateľ sa jej odcudzil. Pri pátraní po vrahovi jej pomáha bývalý obyvateľ Krvavých Šenkov, ktorý pozná ich históriu lepšie ako ktokoľvek iný. Čím bližšie sa však Rebeka k vyriešeniu prípadu dostáva, tým viac je podráždené jej okolie. A v tej najnevhodnejšej chvíli zomiera za takmer rovnakých okolností ďalšia žena,“ prezrádza autorka z napínavého deja.
Ako vraví, najkrajšie na písaní Sestry bolo to, že to nebola len obyčajná kniha so zápletkou, ktorú by si s kamarátkou zo začiatku načrtli, a potom rozpisovali. „V prvom rade sme si o Krvavých Šenkoch zistili všetky dostupné informácie. Niekoľko dní sme strávili na internete, hodiny v knižniciach, vyhľadávali sme úryvky zo starých novín, v ktorých sa o nich písalo. Všetky informácie sme neskôr použili na spestrenie príbehu. Veľmi nám pomohol aj spomínaný Lehoťan, ktorý zozbieral všetky historky o tomto strašidelnom mieste.“
Tajomné miesta ich lákajú
Žánru krimi sa nitrianska spisovateľka trochu dotkla vo svojej druhej knihe Nežný dotyk nenávisti, takže pre ňu nebol úplnou novinkou. Nové však boli skriptá z policajnej akadémie, lekárske správy, spisy, články o geomagnetických poliach či geopatogénnych zónach, ktoré spolu s Kristínou museli prelúskať.
„A či plánujem pokračovať v krimi? Je to super, baví ma to, aj keď prvé dni po spracovávaní informácii som sa bála prísť domov za tmy,“ smeje sa autorka. „Čo by som však priala, je, aby sme pokračovali v písaní spolu s Kristínou. Duet bol príjemným spestrením mojej literárnej činnosti, je to úplne iné, ako keď píšem knihu sama. O všetky myšlienky sa delíme, všetky spoločne rozvíjame, v procese písania dokážeme odstrániť veľa vaty a rukopis je tak čistejší, pestrejší a pružnejší.“
Ako na margo ďalšieho krimi príbehu dodáva, viac než Rebeka Zimová bola podľa nej oveľa zaujímavejšia postava vyšetrovateľa Andreja Postrka. Nevylučuje, že sa ešte v nejakej ich spoločnej knihe objaví. „A tajomné miesta? Určite nás lákajú. Len musí prísť ten správny impulz.“
Ďalší spoločný napínavý „krvák“ však ešte chvíľu počká, pretože koncom roka Eve Hraškovej vyjde nová kniha Rande so svokrou. Zaujme trpko smiešnym príbehom o netradičnom trojuholníku, v ktorom nikto nikoho nechce dostať do postele. Učiteľka Alena Naďová má s Dušanom Petrovičom naoko ideálny vzťah a pred množstvom hendikepov si radšej zakrýva oči. Ten najväčší je, že ešte nikdy nevidela jeho rodinu. Dlho očakávaná návšteva u budúcich svokrovcov sa zmení na lavínu útokov, obvinení a intríg.
