NITRA. Ako jediný zo Slovenska sa detský divadelný súbor Drim, pôsobiaci na ZUŠ Jozefa Rosinského, dostal na medzinárodný festival LihtArt v meste Rivne na Ukrajine. Bola to už štvrtá účasť žiakov literárno-dramatického odboru ZUŠ na tejto súťažnej prehliadke detského divadla a divadla mladých. Kým predtým si odniesli menšie ceny za réžiu či dramaturgiu, tentoraz za inscenáciu Pochovajte ma za lištu Drim získal prvé miesto.
Pozvali ich do Srbska aj Švajčiarska
Súčasná vedúca súboru Drim a zároveň vedúca literárno-dramatického odboru ZUŠ Jozefa Rosinskeho Marica Šišková a jej deviati zverenci neskrývajú radosť z prvého miesta. Získali ho v kategórii detské divadlo, keďže malí herci majú od 12 do 15 rokov.
Od organizátorov festivalu dostal Drim pozvanie ako vlaňajší víťaz Zlatej Priadky, súťaže detskej dramatickej tvorivosti, ktorej celoslovenské kolo vyhral. Predstavil sa aj na Scénickej žatve v Martine - podľa Marice Šiškovej je to pre detský amatérsky súbor veľká pocta, pretože ide o najrenomovanejšiu prehliadku amatérskej dramatickej tvorby na Slovensku.
Na základe týchto úspechov dostal Drim ďalšie pozvania. V máji 2017 ide na medzinárodnú divadelnú prehliadku do českého mesta Ostrov, pozvanie prišlo aj zo Švajčiarska.
Ocenili formu a hereckú presvedčivosť
„Vzhľadom na to, že na východnej Ukrajine trvá vojnový konflikt a situácia je tu menej bezpečná, na festival prišli účastníci len zo Slovenska a Ruska plus domáci súťažiaci, Poliaci a Bielorusi účasť zrušili. Spolu tu bolo osemnásť súborov, v detskej kategórii, v ktorej sme súťažil my, ich bolo osem,“ hovorí Šišková. „A prečo sme získali hlavnú cenu? Myslím si, že porota ocenila hlavne spôsob, s akým sme sa vysporiadali s rozprávaním príbehu Pochovajte ma za lištu, ktorý sme naštudovali na motívy rovnomennej knihy Pavla Sanajeva. Kruto-smiešny, temný až tragický príbeh je o absencii porozumenia v rodine. V jeho centre je 7-ročný Saša Saveliev. Chorľavý chlapec žije v Moskve 80-tych rokov len s babkou a dedkom. Matka sa odsťahovala za novou láskou do Soči a výchovu prenechala starým rodičom. Spoločenský systém okliešťoval myslenie a správanie sa ľudí v tej dobe a Sašu to veľmi zasiahlo. My sme sa rozhodli, že tento príbeh vyrozprávame na platforme piatich Sašov, ktorí sa striedajú. V každej situácii, v ktorej sa Saša nachádzal, preberal iniciatívu postavy iný chlapec súboru. Babky boli štyri a fungovali dominantne voči vnukovi.“
Podľa Marice Šiškovej, režisérky aj autorky scenára, porota okrem formy inscenácie ocenila aj hereckú presvedčivosť detí. Ich prejav bolo prirodzený a zároveň suverénny, čím dodali príbehu potrebnú čitateľnosť a uveriteľnosť.
Tvorba v súbore ich baví
Na ZUŠ Jozefa Rosinského funguje niekoľko divadelných súborov či skupín. Marica Šišková vedie spomínaný Drim a je zakladateľkou súborov Slúchadlo a Zasesmelendve. Vyštudovala pedagogiku pre prvý stupeň a bábkarsku réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Tvorivá práca s deťmi ju baví a napĺňa.
Drim tvoria Samuel Černuško, Samuel Hornáček, Bruno Baláž, Filip Máni, Alex Mihalík, Natália Vrabcová, Laura Majcherová, Anna Čavčíková, Nikola Babuliaková a alternantka Veronika Synčáková. V škole sme ich zastihli počas skúšky.
„Tvorba súboru ma veľmi baví, chcel by som byť hercom,“ prezradil Filip Máni. „Okrem toho, že ma baví hrať divadlo, teší ma, že sme tu veľmi dobrý kolektív,“ povedala Laura Majcherová. Veronika Synčáková pridala postreh z Ukrajiny: „Bolo zvláštne, že sme tam nikomu nerozumeli, ale ani porotcovia úplne všetkému nerozumeli v našom predstavení. Povedali nám však, že to podstatné z neho pochopili.“
Bruna Baláža práca v súbore teší: „Náhodne som si vybral tento odbor a začalo ma to veľmi baviť. Rád chodím aj do Divadla Andreja Bagara, páčila sa mi napríklad hosťujúca hra Na koho to slovo padne.“ Samuelovi Hornáčkovi nevadí, že mnohí chlapci v jeho veku divadlo považujú za viac dievčenský záujem. „Dôležité je, že to človeka baví a robí to s láskou. Mňa už odmala bavilo hrať sa na niekoho iného. Rád som klamal, chcel som sa živiť ako zlodej alebo právnik. Pred zrkadlom som skúšal robiť rôzne postavy z filmov. Neskôr som sa prihlásil do súboru, som tu štyri roky a veľmi ma to baví.“ Alex Mihalík nielen divadlo hrá. „Chodím často do Divadla Andreja Bagara, naposledy som videl Druh: žena. Bol som tam najmladší a páčilo sa mi to. V našom súbore ma baví dobrá atmosféra, skvelí ľudia, skvelá režisérka, a to, keď sa nám vydarí predstavenie.“
