NITRA. Prvým bezprostredným stretnutím so svetom divadla bolo úplne najmenších divákov predstavenie Hop. Ako horúcu novinku ju v piatok úspešne premiérovalo Staré divadlo Karola Spišáka. Vo svete je hravé „batolárium“ pomerne bežnou záležitosťou, do našich divadiel zatiaľ len postupne preniká.
Pod Hop - jednoduchý príbeh o malom zajačikovi - sa autorsky podpísali českí umelci, herci, režiséri a scenáristi Jiří a Monika Jelínkovci. Jelínkov text preložil Peter Chmela, texty piesní preložila herečka Minah z HADivadla v Brne. Dramaturgiu robila Petra Zichová v spolupráci s Petrou Babulicovou, scénu a kostýmy mala na starosti Bára Čechová, hudbu Zdeněk Král. V predstavení hrajú Henrieta Kolláriková, Oľga Schrameková, Ivan Gontko, resp. Roman Valkovič.
„Kým v Malom princovi, ktorého som tiež režíroval, je Zdenkova hudba energická, „našliapaná“, tanečná, v Hop je jemná, skoro až ľudová. Veľmi interaktívne predstavenie je pre hercov náročné, musia vedieť adekvátne zaujať deti vo veku od 0 do 3 rokov a primerane odpovedať na ich momentálne reakcie,“ hovorí Jiří Jelínek.
Ako ďalej pokračoval, takýto typ práce s divadelnými prostriedkami, akú predstavuje Hop, nie je bežným nielen na Slovensku, ale ani u nich v Čechách, hoci tam existuje viacej podobných predstavení. V poslednom čase sa ne tvorcovia stále viac zameriavajú.
„Keď deti idú na takéto batolárium, nemajú už obavy ísť na predstavenie trebárs od troch rokov. Na divadlo si zvyknú, obľúbia si ho, zistia, že je tam fajn, čiže je to istá výchova k divadlu. Moje skúsenosti z Čiech sú veľmi pozitívne, deti reagujú veľmi dobre. Vďaka obmedzenej kapacite je napríklad v divadle Minor naše batolárium Brum na polrok vopred vypredané. Tam sme slávni ako Rolling Stones,“ usmieva sa Jelínek.
„Pre hercov je to obľúbené, ale náročné predstavenie, pretože musia patrične reagovať nielen na deti, ale niekedy aj na príliš ambiciózne matky či apatických otcov. Mamičky nám neraz prídu poďakovať, pretože je to pre nich akási sociálna zábava, nájdu si tu aj kamarátky. Deťom je dovolené všetko, môžu behať, kričať, mamičky zas môžu deti dojčiť. Je to doslova rodinné predstavenie, lebo s deťmi do divadla chodia nielen mamy a otcovia, ale aj starí rodičia.“
(zdroj: MICHAL LACHKOVIČ)
