ZLATÉ MORAVCE. Miroslav Majer a Šimon Hlavačka majú šestnásť rokov a už pracujú vo veľkých zabehnutých firmách. Druháci zo Strednej odbornej školy technickej v Zlatých Moravciach chodia robiť do podnikov v čase, kedy ich rovesníci z iných škôl sedia v školských laviciach.
Pracovať už počas štúdia chlapcom umožnilo zapojenie školy do duálneho vzdelávania. Škola má zmluvy so šestnástimi firmami, v ktorých sa zaúčajú desiatky jej žiakov. So získavaním praxe vo firmách začali študenti školy už vlani, teda v čase, keď ešte neplatil zákon o duálnom vzdelávaní.
Školu volil aj podľa toho, či má duálne vzdelávanie
Obaja druháci sa zhodujú na tom, že prax získaná priamo vo výrobnom podniku má množstvo výhod. Miroslav Majer priznáva, že zapojenie školy do duálneho systému bol dôvod, prečo sa rozhodol pre odbor mechanik nastavovač na SOŠ technickej. "Rodičia mi vraveli, že to bude dobrá škola už len kvôli tomu, že má duál a hneď po skončení ma zamestnajú," povedal druhák, ktorý naberá skúsenosti vo firme Secop.
Jeho rovesník Šimon Hlavačka popri škole pracuje pre firmu Bauer Gear Motor, ktorá vyrába prevodové motory. "Je to úplne iné ako chodiť na prax do školy. Prax vo firme mi dáva všetky pracovné návyky, vidím, ako ľudia pracujú a môžem sa s nimi porozprávať o tom, ako to vo firme funguje," hovorí Šimon.
"Ak by som sa učil iba na škole, k takým strojom, aké majú vo firme, sa nedostanem, " pochvaľuje si Miro. Motiváciou sú preňho aj peniaze, ktoré mu spoločnosť vyplatí.
Šimon dokonca zvažoval, že prázdniny strávi prácou vo firme, kde praxuje. "Prečo by som nešiel, aspoň sa doma nebudem nudiť," zhodnotil prácu cez prázdniny.
Študenti Miroslav Majer a Šimon Hlavačka. Obaja chlapci si duál pochvaľujú, naučí ich pracovným návykom. (zdroj: Tomáš Holúbek)Školy nemajú šancu získať najmodernejšie stroje
Na škole vidia v zapojení do duálneho systému hneď niekoľko výhod. Vedenie školy hovorí, že hlavným prínosom je nielen zlepšenie kvality žiakov, ktorí okrem vedomostí získavajú aj pracovné návyky, ale aj zvýšenie prestíže školy vo verejnosti.
Odborný výcvik prebieha pri duálnom vzdelávaní už od prvého ročníka priamo vo firmách, teda v reálnom pracovnom prostredí. "Ani tá najúspešnejšia škola, ktorá má neviemakých sponzorov, nemá šancu získať úplne najmodernejšie stroje a zariadenia, akými disponujú vo firmách," hovorí riaditeľka školy Eva Koprdová.
Hlavný majster odbornej výchovy Róbert Pallya pripomína, že nejde iba o stroje, ale napríklad aj o softvérové vybavenie, ktoré majú firmy aktuálne a študentom školy ho poskytnú. "Je to aj o tom, že žiaci prichádzajú od prvého ročníka do reálneho pracovného procesu, získavajú mäkké zručnosti a keď budú končiť školu, je veľký predpoklad, že budú ovládať všetky veci, ktoré sa týkajú firmy tak, aby mohli plynule naskočiť do pracovného procesu," hovorí Pallya.
Majster odbornej výchovy Róbert Pallya, riaditeľka SOŠ technickej Eva Koprdová a druháci Miroslav Majer a Šimon Hlavačka, ktorí sú zapojení do duálneho vzdelávania. (zdroj: Tomáš Holúbek)Praxujúci študenti si zarobia
Podobný systém prepojenia škôl a firiem z praxe fungoval aj za komunistov. Jeden zásadný rozdiel tu však je. V minulosti museli študenti po skončení školy nastúpiť do firmy, ktorá im počas štúdia poskytovala prax. Ak to neurobili, museli sa vykúpiť - zaplatiť náklady, ktoré do nich firma počas rokov školenia vrazila.
Súčasný zákon študentom neprikazuje zamestnať sa vo firmách, kde získavajú prax. Pokojne môžu napríklad odísť pracovať do zahraničia či študovať na univerzitu. "Takto nastavený systém motivuje firmy, aby si predchádzali žiakov a vytvárali dobré pracovné podmienky, aby chlapci boli u nich spokojní," povedal Róbert Pallya.
Študenti vo firmách majú hneď niekoľko výhod. Vidia reálne pracovné prostredia, pracujú na najmodernejších strojoch a vytvárajú si šancu zamestnať sa v spoločnosti, ktorú už počas školy dôverne spoznajú.
K tomuto sa pridávajú aj ďalšie benefity. Prváci dostávajú od firiem 40 € za mesiac, študenti vyšších ročníkov 100 € za mesiac. Okrem toho ich firma odmeňuje za produktívnu prácu, za ktorú dostanú od 50 do 100 % minimálnej mzdy. Získať tiež môžu motivačné štipendium, ktoré ale nie je nárokovateľné. Samozrejmosťou zvyknú byť pracovné pomôcky či oblečenie.
Niektoré firmy však zachádzajú ešte ďalej, pre študentov zo vzdialenejších regiónov vypravujú autobusy zdarma. Výnimkou nie sú ani tímbildingy s kmeňovými zamestnancami firmy alebo účasť na športových či kultúrnych podujatiach.
Školy pre duál prichádzajú o peniaze
Napriek nesporným výhodám duálneho vzdelávania je mnoho škôl, ktoré do systému vstúpiť nechcú. Dôvody sú podľa Pallyu dva. Škola, ktorá vstúpi do duálneho vzdelávania, prichádza o značnú časť peňazí, lebo sa jej kráti rozpočet na odborný výcvik.
Z toho vyplýva aj druhý problém - krátením finančného normatívu sú ohrozené pracovné miesta. Školy musia redukovať počty zamestnancov a k takému opatreniu sa im prirodzene pristúpiť nechce.
