NITRA. Do historickej Nitry a jej okolia zasadil dej svojej novej knihy český spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška. Doma ale aj na Slovensku je dobre známy faktografickými knihami o histórii a sériou historických detektívok. Novinka Nitrianska brána smrti je jej 21. dielom v poradí a prvou Vondruškovou knihou, ktorá vyšla v slovenčine. V krajskej knižnici Karola Kmeťka ju autor predstavil aj pokrstil. Do života ju ústrižkami tlačovín uviedla riaditeľka knižnice Monika Lobodášová.
Vyšetruje v Hornom Uhorsku
Vlastimil Vondruška bol nitrianskou návštevou po prvýkrát na Slovensku ako spisovateľ, ale už odmlada k nám chodieval dosť často ako študent a milovník hôr. Kontakty nadväzoval ako historik – etnograf na partnerskej katedre UK v Bratislave. Ako vášnivý horolezec krížom-krážom prechodil naše Tatry a takmer sa vraj na Slovensku aj oženil.
Hlavná postava jeho série historických detektívok – Oldřich z Chlumu – je prokurátorom v službách kráľa Přemysla Otakara a správcom hradu Bezděz. Ako autor povedal, je vlajkovým detektívnym hrdinom jeho kníh. „V Čechách o ňom vyšlo už dvadsať historických románov s detektívnou zápletkou a myslím si, že sa so záujmom čítajú aj tu na Slovensku. Moji slovenskí priatelia zo študentských čias a aj čitatelia ma už dlhšie prehovárali, kedy už konečne toho Oldřicha pošlem do Horného Uhorska, takže som im vyhovel a najnovšia historická detektívka sa odohráva v týchto končinách, konkrétne aj v Nitre,“ hovorí Vlastimil Vondruška.
„Musel som však nájsť legitímny rámec, aby tu mohol vyšetrovať. Na konci vlády Přemysla Otakara sa uskutočnilo veľké vojenské ťaženie proti kráľovi Štefanovi. Přemysl Otakar tiahol na Budín, ale od Bratislavy odbočil a cez Trnavu prišiel do Nitry. Inšpiroval som sa teda históriou, ale príbeh je čistou fikciou. My z tých čias akurát vieme, že český kráľ sem dorazil, vyhorela časť hradu, pravdepodobne sa vyplienilo podhradie, ale inak nič bližšie o tých udalostiach nevieme.“
Dolnú bránu si vymyslel
Nitrianska brána smrti je zatiaľ Vondruškovou prvou historickou detektívkou zasadenou do slovenského prostredia. Každému príbehu sa autor snaží dať vierohodný historický rámec s prísne dobovými reáliami, inštitucionálnymi i rodinnými vzťahmi, preto sa môže v rámci kníh pohybovať viac-menej len v takom prostredí, v ktorom mohol Oldřich z Chlumu pôsobiť ako vyslanec českého kráľa. Niektoré staršie príbehy série sa odohrávajú na území dnešného Rakúska, v Bavorsku, nasledujúci diel bude situovaný do vtedajšej Rímskej ríše, teda na územie Nemecka. Ďalšiu „slovenskú“ historickú detektívku zatiaľ spisovateľ neplánuje.
„Topografia Nitry z doby, v ktorej sa odohráva príbeh, je známa len v hrubých obrysoch. Podľa ikonografických dokladov z prelomu 14. - 15. storočia je zrejmé, že Nitra ešte ani v tej dobe nemala kamenné hradby. V tom čase mohli stáť brány sčasti drevené a sčasti kamenné. V čase Přemysla Otakara jediná naozaj doložená kamenná hradba s bránou bola na Nitrianskom hrade, ale v nie v meste,“ pokračuje Vondruška.
„Musel som si trochu pomôcť, takže som vám v Nitre „postavil“ jednu malú kamennú bránu s názvom Dolná. Je totiž dôležitou súčasťou príbehu - objavia sa na nej obesenci. V boji Přemysl – Štefan išlo aj o to, že Přemysl sa voči domácemu obyvateľstvu chovať relatívne zmierlivo. Bojoval proti Štefanovi, jeho nohsledom, ale vyznával filozofiu neubližovania prostému ľudu, pokiaľ mu niekedy v budúcnosti bude chcieť vládnuť. Štefanovi prisluhovači v príbehu robia veci, ktoré sa snažia zviesť na Přemysla, aby dokázali, že svoju zásadu porušuje. Preto sa na bráne objavujú mŕtvoly a Přemysl poveruje svojho najlepšieho vyšetrovateľa Oldřicha z Chlumu, aby sa prípadu ujal a on sám sa vydáva bojovať proti Štefanovi.“
Film už je, bude aj seriál?
Na motívy jednej z prvých Vondruškových kníh zo série o Oldřichovi v Čechách v roku 2009 natočili aj film. Volá sa Jménem krále, hlavnú úlohu vyšetrovateľa stvárnil Karel Roden. „Film, v ktorom hrali špičkoví českí herci, mal byť pilotnou časťou k seriálu o príbehoch Oldřicha z Chlumu. Seriál mala točiť Nova, bohužiaľ, bolo to v čase, keď v USA vypukla hypotekárna kríza, padli akcie CMI, takže už na nakrúcanie neboli peniaze,“ konštatuje spisovateľ.
„Desať dielov scenára seriálu stále leží v televízii a čaká na lepšie časy, no, uvidíme... Prvá kniha o Oldřichovi mi nedávno vyšla v Nemecku, o rok má vyjsť ďalšia. Ak by sa tu knižná séria úspešne uchytila, nebol by problém zohnať v Nemecku na seriál koproducenta. Bol by síce nákladný, ale nie extrémne. V Čechách máme dosť historických stavieb, ktoré by sa dali využiť ako kulisy a navyše stredovek je z hľadiska kostýmov „lacnejší“ ako baroko či renesancia. Ešte stále teda žijem v nádeji, že sa seriálu niekto chytí.“
História učí pokore k životu
Príbehy Oldřicha z Chlumu sú autorovou najznámejšou sériou kníh, ale určite najúspešnejšie sú podľa neho „seriózne“ historické romány. Napísal veľkú ságu Přemyslovská epopej, ktorej sa v Čechách predalo vyše 100-tisíc výtlačkov - 4-dielny román rozpráva o živote posledných štyroch veľkých přemyslovských panovníkov. „V súčasnosti píšem Husitskú epopej - románovú ságu jedného veľkého rodu, ktorý prechádza husitskými búrkami od čias ešte pred Janom Husom až po dobu Jiřího Poděbradského.“
Vlastimila Vondrušku si história priam opantala, zasvätil jej celý svoj život. „História je svojím spôsobom filozofiou života. Som presvedčený, že existujú určité modely chovania, ktoré sa v dejinách opakujú. Tie fungujú, či chceme alebo nie. Na túto tému mi nedávno vyšla kniha Breviář pozitívní anarchie,“ vysvetľuje Vondruška.
„História ma fascinuje preto, že mi pomáha rozumieť mnohých veciam, ktoré sa okolo nás dejú. Zároveň ma učí istej pokore voči vlastnému životu. Naši predkovia napriek tomu, že žili krátko a vo veľmi ťažkých podmienkach, vedeli sa baviť, smiať, nefňukali nad svojím osudom, pretože vedeli, že im aj tak nikto nepomôže. Pre život mali elementárne ciele, ktoré chceli dosiahnuť, ale nemali nos dohora. Aby bol človek šťastný, mal by si budovať svoj vlastný mikrosvet, ktorí tvoria rodičia, deti, príbuzní, priatelia. To je podľa mňa jedno z hlavných poslaní histórie – naučiť sa byť pokorný k životu, k svetu, pretože naši predkovia takí boli a my by sme sa k tomu mali vrátiť.“
Pokora k životu ale nie je podľa neho v tom, že človek bude chodiť v handrách. Pokorný k životu môže byť aj sediac za počítačom. Ide hlavne o to, aké hodnoty v živote ctí a ako sa chová. To je dôležité v akejkoľvek dobe.
