Článok pokračuje pod video reklamou
NITRA. Výstavou Juraja Tomana Septemebr, október... otvorili v synagóge festival umení Konfrontácie. Trinásty ročník tradične okrem výstavy obrazov ponúkol počas týždňa aj hudobné lahôdky v podobe koncertov špičkových hudobníkov a telies.
Festivalom rezonovali výročia
Ako povedala riaditeľka a dramaturgička festivalu, pedagogička na UKF Alena Čierna, september, október, november je obdobie najbohatšie na hudobný a koncertný život. Táto skutočnosť navzájom koreluje s názvom výstavy, aj keď v tom treba hľadať možno druhé či tretie konotácie, ale je to tam prítomné.
„Každý ročník festivalu je iný, má inú koncepciu. Tento rok bol venovaný Roku slovenskej hudby, ktorá žije mnohými výročiami a tieto rezonovali aj na festivale. Jedným zo skrytých výročí je napríklad výročie Zlatice Poulovej, koncertnej umelkyne, ktorá tragicky zahynula. Ďalším je 60. výročie narodenia hudobnej skladateľky Iris Szeghy. Jeden z koncertov bol venovaný slovenskej vokálnej literatúre a menej uvádzaným dielam liturgickej, resp. duchovnej povahy, ďalší slovenskej alternatívnej scéne s triom Nebodaj. Poslucháčom sme predstavili aj francúzske inšpirácie, kedy zaznela stará francúzska baroková hudba v konfrontácii so súčasnou slovenskou hudbou.“
Má rád techniku olej na plátne
Vystavujúci autor Juraj Toman je absolvent VŠVU, doktorát získal na Akadémii umení. Žije v Trenčíne a momentálne vyučuje na UKF. „Výstave som dal názov September, október..., pretože ponuku vystavovať v rámci festivalu Konfrontácie som dostal v septembri, výstava sa mala otvárať v novembri a ja som ešte nevedel, ako to všetko dopadne. Nakoniec sme vo výstavnej sále synagógy umiestnili jedenásť obrazov, medzi nimi diela staré dva roky ale aj najnovšie práce,“ hovorí Juraj Toman.
„Rád kombinujem staršie veci s novšími, niekedy takto vznikne zaujímavý cyklus obrazov z rôznych období, z ktorých cítiť príbuznosť. V taktom menšom rozsahu táto výstava v istom zmysle aj napĺňa názov festivalu Konfrontácie.“
V maliarstve sa autor zaoberá vzťahom času a priestoru, aj obrazy aktuálnej výstavy sú ladené do tejto tematiky. Svojim dielam dáva často mená podľa mesiacov, v ktorých vznikli, vidieť tu napríklad obrazy s názvami September, Október, November 1, November 2, ale aj Vrátnica, Pol štvrtej, V parku či Veľká mláka.
„Skoro všetky obrazy sú v technike olej na plátne, jeden je akryl s olejom. Olejomaľba je moja obľúbená technika, farby sa dajú miešať priamo na plátne. Akryl má zase tú výhodu, že rýchlejšie schne, dá sa lazúrovať, vrstviť,“ dodal výtvarník.
Vťahuje diváka do deja
Podľa slov kurátorky výstavy Adriany Réckej patrí Juraj Toman k veľmi výrazným postavám súčasnej mladej maliarskej generácie. Je absolventom veľmi zvučných ateliérov Klaudie Kosziby na VŠVU a Ľudovíta Hološku na AU.
„Osud chcel, že sa Juraj od roku 2014 stal naším kolegom – pedagógom maľby a kresby na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy UKF. Juraj sa ako výtvarník zaujíma o typickú mestskú scenériu – urbánne námety. Reflektuje aktuálne bežné dianie v meste, ale veľmi nezvyčajný je jeho výber tém a proporčné vzťahy,“ hodnotí Tomanovu tvorbu Adriana Récka.
„Zdanlivo banálne námety ponúka v nevšednom svetle, dáva im nové perspektívne i vzťahové rozmery. Malou ľudskou figúrou, ktorá je prítomná v časopriestore, či výtvarnou skratkou niektorých námetov vťahuje diváka do deja, vedie ho k úvahe.“
