NITRA. V Starom divadle Karola Spišáka si Ceny Pavla Straussa prevzali štyria laureáti za rok 2015 a 2016. Za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia cenu za rok 2015 dostal literárny vedec Tibor Žilka a divadelná režisérka Viera Dubačová. Za rok 2016 cenu udelili kňazovi Antonovi Srholcovi in memoriam a hudobnému skladateľovi Mariánovi Vargovi.
Ocenenia odovzdali syn Pavla Straussa doktor Jozef Strauss a Miroslav Ballay, vedúci Katedry kulturológie UKF v Nitre a predseda Kulturologickej spoločnosti, ktorá je spolu s univerzitou, mestom a divadlom organizátorom udeľovania Cien Pavla Straussa.
Ocenená Viera Dubačová, divadelná režisérka, herečka, aktivistka, filantropka a poslankyňa NR SR, je rodáčkou z Nitry. Okrem réžie sa venuje aj písaniu hier, spolupracuje s mnohými divadlami. Popri iných bohatých aktivitách je zakladateľkou a režisérkou profesionálneho komunitného Divadla z Pasáže, ktoré ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím.
„Bola som vychovávaná k láske k ľuďom, viere v Boha, v pravdu a humanistické ideály. Dnes sa hlboko skláňam pred všetkými, ktorí ma v živote viedli. Táto doba je veľmi ťažká pre nás všetkých, preto je veľkou cťou stáť pred mladými ľuďmi a otvárať tému ako vzdelávanie divadlom. Umenie poľudšťuje. Vzdelanie a umenie sú také dve krídla, ktoré dokážu vytiahnuť krajinu z blata. Tam, kde je umenie a vzdelanie na chvoste, sa k slovu dostávajú ťažké hnedé čižmy,“ povedala Dubačová v ďakovnej reči.
„Keď som sa v roku 1989 po druhýkrát narodila, začala som uvažovať o tom, aký svet pripravím pre svojho malého syna. Začala som si hľadať hercov iných, ako je väčšinová spoločnosť. Chcela som sa učiť, tak som si našla prvých ťažko postihnutých ľudí a začala som s nimi robiť divadlo. Práve oni mi otvorili oči, ukázali mi, aká som, kde sú moje medzery či bariéry. A ja som ich spolu s nimi začala odbúravať. Začala som sa učiť, kráčať a s láskou hľadieť na to malé dieťa, ktoré vo mne drieme, ktoré každý deň prekonáva všetky strachy a ktoré sa musí celý život učiť.“
Literárny vedec a teoretik, estetik, semiotik, vysokoškolský pedagóg Tibor Žilka je rodák z Plášťoviec. Od roku 1961 začal ako asistent pôsobiť na vtedajšej Pedagogickej fakulte v Nitre. Patril k zakladateľom a prvým členom literárno-vedného pracoviska. O výsledkoch svojich výskumov prednášal na univerzitách doma i v zahraničí. S Pavlom Straussom sa profesor Žilka spoznal v roku 1983, spolu s manželkou ho potom pravidelne navštevovali. Neskôr o ňom a jeho tvorbe usporiadal prvú medzinárodnú konferenciu, Straussove dielo sa snažil zviditeľňovať doma i v zahraničí.
Vo svojom príhovore za podporu v práci i v rodine nezabudol vtipne poďakovať „profesorke Žilkovej“, svojej manželke. Priblížil začiatky literárno-vednej práce ešte v časoch socializmu, problémy v období normalizácie, kedy boli pracovníci odboru pod kontrolou.
„Napriek tomu sme vytvorili akýsi „ostrovček“, kde sa pracovalo. Naše výsledky i odborné publikácie uznávali aj v zahraničí,“ pripomenul Žilka. Na Pavla Straussa si zaspomínal ako na charizmatickú osobnosť. Rozoberali spolu mnohé otázky a problémy, vážil si jeho rozhľadenosť, inteligenciu, obdivoval jeho zmysel pre humor. „Keď pracoval na patológii, navštívil som ho. Privítal ma a ponúkol kávou. Spýtal som sa ho: Ako sa tu cítiš, ako sa máš? Výborne, tu sú najdisciplinovanejší pacienti, odpovedal mi s jeho typickým humorom.“
Kňaz Anton Srholec Cenu Pavla Straussa získal in memoriam, prevzal ju jeho brat Michal. Anton Srholec sa narodil v Skalici. Veľmi sa túžil stať kňazom, preto sa prihlásil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Dostal sa do skupiny kňazov a študentov, ktorí sa prostredníctvom rehole a jej kontaktov v zahraničí v roku 1951 pokúsili o útek cez rieku Moravu. Skupinu chytili a odsúdili, Srholec dostal 12 rokov väzenia, pričom vystriedal niekoľko väzníc. Mimoriadne obľúbený kňaz sa venoval bezdomovcom, pre ktorých bol otcom Antóniom.
„Je to symbolické ocenenie aj preto, že môj brat sa s Pavlom Straussom spoznal už v roku 1950. Žil vtedy v Skalici a pôsobil ako riaditeľ nemocnice, ktorú dostal na veľmi vysokú úroveň. Stretával sa s ním nielen brat, ale aj ja so sestrou. Môjho brata a doktora Straussa spájal spoločný ideál, mali si čo povedať, pre Antona bol veľkým vzorom a posilou,“ povedal Michal Srholec. Vyjadril vieru, že jeho brat zostane v spomienkach ľudí, v šírení posolstva dobra a lásky.
Jedna z najvýraznejších osobností slovenskej hudby, geniálny hudobný skladateľ a interpret Marián Varga si cenu prevzal aj napriek zlému zdravotnému stavu, pomáhal mu básnik, výtvarník a kazateľ Daniel Pastirčák. Rodák zo Skalice, ktorý svojou tvorbou predbehol dobu, bol členom kapiel Prúdy a Collegium Musicum. Unikátne spojil rockovú a vážnu hudbu, vydal aj niekoľko sólových albumov, komponoval scénickú i filmovú hudbu. Okrem standing ovation Mariána Vargu potešili aj skladby z legendárneho muzikálu Cyrano z predmestia v podaní Art Music Orchestra, ku ktorému spolu s Hammelom zložil hudbu.
Viera Dubačová. (zdroj: (ČE))
Tibor Žilka. (zdroj: (ČE))
Michal Srholec. (zdroj: (ČE))
