NITRA. V nitrianskom mestskom parku sú bobry, usadili sa pri jazierku na Sihoti. Prišli zrejme v prvej polovici novembra.
Na hlodavce upozornil Peter Vítek, ktorý si všimol poškodené stromy v okolí jazierka. Viaceré sú už spadnuté vo vode.
„Prvé dva veľké stromy boli „zložené“ 14. novembra, bobrom na to stačili tri dni. Obrátil som sa hneď na mestský úrad,“ povedal Peter, ktorý má obavu o osud stromov.
Jeden veľký strom dokážu bobry zložiť za dva - tri dni. (zdroj: jk)Stromy oplotia
Do dnešného dňa bobry poškodili pri jazere približne dvadsať stromov. V stredu mesto evidovalo, že šesť z nich spadlo do vody. Odvtedy sa ich počet zvýšil, ďalšie budú nasledovať.
„Zatiaľ ich nebudeme odstraňovať, väčšina leží vo vode v ťažko dostupnom teréne,“ povedal Pavol Jakubčin z radnice. Kroky na ochranu stromov podniká mesto až v týchto dňoch. Konzultovalo ich so Štátnou ochranou prírody.
„Máme od nich podklady, ako chrániť dreviny pred bobrom pomocou oplôtok. Vzhľadom k tomu, že jazierko lemuje lesík stromov a mnohé sú na okraji, respektíve vo vodnej ploche, sme k tomu zatiaľ nepristúpili,“ vyjadril sa Jakubčin.
Oplotenie začnú robiť v tomto týždni, dali už znížiť hladinu.
Kmene sú ohlodané do kužeľa. (zdroj: jk)Sťahovať ich nebudú
Zrejme neoplotia každý strom zvlášť, ale urobia súvislý pás medzi jazierkom a lesíkom na brehu. „Oplotenie musí byť minimálne meter vysoké, priemer oka má byť menší ako 10 krát 10 centimetrov“.
Nad presťahovaním bobrov z jazera nateraz mesto neuvažuje: „Sú zákonom chránené. Zásah do ich aktivít je možný iba so súhlasom ministerstva životného prostredia.“
Koľko bobrov žije pri jazierku, nie je známe. Jakubčin hovorí, že sú aktívne najmä v noci. „V minulosti v tejto lokalite neboli. Máme informáciu, že prišli z Lužianok, respektíve z potoka Selenec.“
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)Bobry monitorujú
Štátna ochrana prírody monitoruje aktivitu bobrov v parku od predminulého týždňa. Potvrdil nám to Radimír Siklienka, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
„Presťahovanie bobrov je problém, keďže podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané chráneného živočícha úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli. Nemáme informáciu o tom, že by doteraz na Slovensku niekto realizoval úspešné presťahovanie bobra na inú lokalitu, ani o tom momentálne neuvažujeme,“ dodal Siklienka.
Ako sme už spomenuli, riešením je oplotenie stromov, ktoré zabráni bobrom, aby sa k nim dostali. V takom prípade treba podľa Siklienku oplotiť aj koreňové nábehy a nízkorastúce konáre na drevinách. „Použiť možno rôzne druhy pletiva, prípadne karirohož. Pri správnom oplotení je možno očakávať dlhodobú účinnosť.“
Bobor je najväčší európsky hlodavec. (zdroj: wikipedia)Najväčší hlodavec
ŠOP nemá informáciu o tom, že by bobry boli v mestskom parku aj v minulosti. No vzhľadom na postupné rozširovanie areálu výskytu bobra na Slovensku nepovažuje ich výskyt na danom mieste za neobvyklý.
Ide o najväčšieho európskeho hlodavca, ktorý váži 15 až 30 kilogramov. Podľa odborníkov mu vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd. Na brehoch musí byť dostatok mäkkých drevín, ako sú vŕby, jelše, brezy a topole.
Bobry žijú v kolónii, pod vodou vydržia až dvadsať minút. Páry zostávajú spolu po celý život. Brlohy si vyhrabú do brehov s vchodom a východom pod vodou, alebo si postavia z hliny a vetiev veľkú kopu, takzvaný bobrí hrad s vnútornou komorou.
Bobor sa podľa wikipédie živí takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kíl dreva s kôrou. Kmene obhrýza do kužeľa, takže dokáže zoťať aj veľké stromy.
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)
