NITRA. Albert Panák stál na čele nitrianskeho futbalu v sedemdesiatych rokoch, kedy sa pod Zobor vrátila najvyššia súťaž. Cenený bol v roku 1972 aj úspech v podobe víťazstva v Interpohári, ktorý si Nitra hneď o rok dokonca zopakovala!
„Znie to neuveriteľne, ale mužstvá sa vtedy prezliekali v priestoroch oproti dnešnej hlavnej tribúne. Dve malé šatne, ktoré delila chodba, okolo ihriska bola atletická dráha, nemali sme žiadnu tribúnu ani lavičky na sedenie,“ zvykol nám Albert Panák opisovať vtedajšiu situáciu pri občasných návštevách v redakcii.
Situácia v milovanom klube ho trápila. „My sme vtedy robili futbal doslova na zelenej lúke, ale dokázali sme veľa, lebo sme mali nitrianske srdce. Keď prišli výsledky a úspechy, bolo treba niečo urobiť s infraštruktúrou, tribúna bola naším veľkým snom, aj sme ju postavili,“ vracal sa bývalý predseda AC Nitra s pýchou aj obľubou do zlatej éry klubu, kedy trénoval prvé mužstvo Michal Pucher.
Albert Panák bol v sedemdesiatych rokoch riaditeľom obchodných domov Prior na Slovensku, pod palcom mal aj výstavbu toho v Nitre, preto vedel a aj pomáhal futbalu v meste, ako mohol. Pri pohľade na tribúnu, ktorá už má viac ako štyridsať rokov, mu vždy zvyklo stisnúť srdce. „Už chátra, treba s tým niečo robiť,“ krútieval starý pán hlavou pri návštevách zápasov milovaného klubu, na štadióne akoby zastal čas. Zvykol sa pýtať, kedy sa pohne rekonštrukcia. Nakoniec sa jej nedočkal.
Albert Panák naposledy vydýchol vo štvrtok 8. decembra vo veku 88 rokov, posledná rozlúčka sa konala v sobotu na cintoríne na Cabajskej ceste v Nitre. Česť jeho pamiatke!
