NITRA. Po Trnave bola Nitra druhým slovenským mestom, kde kapela Maduar oslávila 30 rokov svojho vzniku. Turné The best of 30 years, ktorým skupina fanúšikom pripomína svoje okrúhle jubileum, pripravila v spolupráci so speváčkou Ivannou Bagovou. Počas vystúpenia v Music a Café predstavili spievajúci bratia svoje najväčšie hity ako Hafanana, Do It, One Way Ticket, Mystic Party a La Chita, ale aj slovenské balady Anjel či
Prosba. Samozrejme, nemohla chýbať ani absolútna novinka Maduaru s Ivannou Can U Feel It. Speváčka navyše pridala svoje pomalšie veci na počúvanie.
Sídlisková kapela troch kamarátov
Dve platinové platne, tri zlaté, 11 number one hitov v Čechách a na Slovensku a 150-tisíc predaných nosičov. To je krátky sumár úspechov kapely, ktorú založili bratia Juraj a Ladislav Matyinkovci spolu s Ladislavom Dulovičom. Stredná generácia si iste pamätá trojicu spievajúcich chalanov tancujúcich na rytmické skladby, ale mladšej generácii slovo Maduar asi veľa nehovorí. Skupina, ktorá vznikla v Rimavskej Sobote v lete 1986, odštartovala na Slovensku vlnu dancefloorovej hudby.
„Tridsať rokov našej existencie sa dá rozdeliť na rôzne obdobia. Začínali sme za socializmu ako krúžok Maduar - keď sme v kultúrnom dome v Rimavskej Sobote chceli mať miestnosť na nácvik, museli sme byť oficiálne vedený ako krúžok. Mali sme preukaz s fotkou aj krúžkovú vedúcu, ktorá nás mala na starosti,“ vracia sa Ladislav do minulosti.
„Počas prvých ôsmich rokov sme pôsobili ako každá sídlisková kapela, hrali sme niečo podobné ako vtedy Elán, Team a ďalšie naše vzory. V kapele sme boli my dvaja a náš kamarát Laco Dulovič, ktorý býval vo vedľajšom vchode, po nejakej dobe k nám prišiel Erik Aresta. Práve v čase tejto zostavy vznikol názov Maduar, vymyslel ho náš otec zo slabík našich mien. My sme predtým mali také všelijaké názvy ako Adept, Hurikán a podobne,“ spomína na začiatky brat Juraj.
Barbara mala len 14 rokov
Takto fungovali do roku 1991, potom sa rozišli na školy, vojenskú službu a podobne, Erik začal robiť diskotéky, tak na chvíľu z kapely odišiel a zostali opäť traja. „Keď sme v roku 1992 išli na spevácku súťaž Košický zlatý poklad – náš prvý výstup mimo regiónu, Erik sa k nám vrátil. To bolo asi naše posledné živé vystúpenie, zistili sme totiž, je jediná cesta, ako udržať kapelu pokope, je robiť tanečnú hudbu,“ pokračuje Juraj.
„Malo to viacero výhod - odpadli fyzické nácviky, stačilo už len veci naspievať, navyše, my sme k tej hudbe inklinovali. Ďalším dôvodom bolo aj to, že túto hudbu nikto nerobil, preto sme videli priestor na to, že by sme mohli byť úspešní.“
S tanečnou produkciou potrebovali chalani do kapely ženské vokály, hľadali preto speváčku. Ako bratia vravia, práve vďaka košickej speváckej súťaži spoznali Barbaru Haščákovú. Dalo im vraj ale dosť práce presvedčiť jej rodičov, aby ju pustili k nim do kapely, lebo vtedy mala len 14 rokov. Nahrávky, ktoré potom pripravili s ňou, boli prvými, s ktorými úspešne prerazili do mediálneho priestoru na Slovensku a neskôr aj v Čechách. V roku 1994 vydali svoj prvý album.
„Čo nás potom trochu zabrzdilo, bol odchod Erika a Barbary v roku 1995, ktorí nastúpili na sólovú dráhu. My sme zostali v zakladajúcej trojici a prijali sme novú speváčku Annu Katarinu Schatzl zo Švédska. Spravili sme druhý album, ale pri tom treťom sme boli už zase len v trojici, lebo Anička odišla. Práve vtedy vznikol náš najúspešnejší singel Hafanana. Do roku 2000 sme vydali ďalšie dva albumy, tie vyšli aj v Maďarsku,“ doplnil Ladislav.
Po kríze plány padli
Po roku 2000 sa kapela odmlčala. Keďže chalani spievali anglicky a chceli sa posunúť ďalej do zahraničia, podpísali zmluvy s nadnárodnými hudobnými vydavateľstvami. Ako však vravia, čoskoro zistili, že tadeto cesta nevedie. „Začali sme svoju pioniersku cestu, zmluvy s koncernmi sme rozviazali, našťastie, všetky práva na našu produkciu sme si udržali pod vlastnou kontrolou. Mohli sme slobodne ísť do sveta a s kýmkoľvek rokovať o tom, čo sme chceli. Lenže, keďže sme naším odchodom vypadli z katalógov svetových vydavateľstiev, vymizli sme aj z československého éteru,“ vysvetľuje Juraj.
V rokoch 2001-2006 chodili po svete a stretávali sa s predstaviteľmi veľkých hudobných vydavateľstiev. Ponúkali nielen svoju produkciu, ale chceli byť aj takým skautom z priestoru strednej a východnej Európy a posúvať tunajšiu hudobnú produkciu do sveta. Prišla však hospodárka kríza, investor sa stiahol a plány padli.
„Výsledkom nášho snaženia bolo pre nás ako kapelu aspoň to, že singel Hafanana sme vydali v 94 krajinách sveta. To bolo super. V roku 2007 nám vyšla kompilácia našich najväčších hitov a pripravili sme nové single, ktoré sa objavili na rôznych zahraničných kompiláciách,“ pokračuje Juraj. „V rokoch 2008-2010 sme sa na chvíľu vrátili na koncertné pódiá a v roku 2011 sme sa presunuli do USA. Pôvodne sme len robili turné pre českú a slovenskú komunitu, ale zapáčilo sa nám tam. Založili sme si cestovnú kanceláriu. Brat tam zostal, ja som sa pred dvoma rokmi vrátil na Slovensko.“
Koncerty a ďalšie pracovné povinnosti na Slovensku si Juraj a Ladislav musia vždy zladiť dopredu, Ladislav z USA prichádza domov zhruba raz za mesiac na 10-11 dní. „Máme vždy asi tak dva víkendy na to, aby sme niečo poriešili, mestské, firemné podujatia a podobne, a pomedzi to cez týždeň nejaké koncerty. V januári brácha príde len na otočku na veľký koncert v Brne, takže ďalšie koncerty turné chystáme niekedy od februára 2017,“ hovorí Juraj.
„Asi dva mesiace práce nám zabrala príprava nového singlu s Ivannkou Can U Feel It a tiež videoklip, takže sme nemali čas rozbehnúť turné. Nitra a Trnava boli také dva pilotné koncerty, po ktorých na jar prídu ďalšie,“ doplnil Ladislav.
