Majster sveta v boxe sa venuje už len deťom. Sú ako moja rodina, vraví

GALANTA. Tomáša Kovácsa, ktorému nepovie nik inak ako Tomi KID, netreba výraznejšie predstavovať. Rodák z Galanty a teraz už bývalý profesionálny boxer je majstrom sveta a Európy. S boxom skončil v októbri, venuje sa mu však aj naďalej ako tréner a zakladateľ KO Box klubu. Na svojich zverencov nedá dopustiť, berie ich ako svoje deti.

Boxovala celá rodina

Tomiho osud bol od začiatku spätý s boxom, jeho otec Pavol je bývalý reprezentant a majster Československa. Neskôr sa stal trénerom. „Aktívne som prežil jeho boxerskú a neskôr trénerskú dráhu. Keď som bol malý, chodil som sa mu prosíkať, nech ma nosí na boxerské tréningy. Žila tým moja mama, brat, ktorý je odo mňa o štyri roky starší tiež boxoval,“ začína naše rozprávanie 39–ročný Tomi, ktorý mohol byť aj futbalistom, ale rozhodol sa pre box. „Individuálny šport je niečo iné, človek si sám určuje, aké to bude.“

Zvykne sa hovoriť, že začiatky sú ťažké, v Tomiho prípade to tak celkom nebolo. „Rýchlo som išiel hore po technickej stránke. Hovorili o mne, že som šikovný a talentovaný boxer, neskôr som bol však veľkým lajdákom. Flákal som tréningy, chýbala mi tvrdá ruka môjho otca, ktorý pracoval v Rakúsku ako murár a tréner a doma bol len cez víkendy,“ vraví Tomi.

Keď mal 30 rokov, dostal sa na rázcestie. Uvažoval dokonca o ukončení kariéry pästiara. Približne v tom čase založil KO Box Club v rodnej Galante. „Povedal som si, že stačilo. Vtedy ma oslovil jeden tréner z Maďarska, s ktorým som chodieval do Nemecka na zápasy. Hovoril mi, aby som neskončil a vyskúšal to medzi profesionálmi. Stále som bol mladý chalan, ktorý to mal celé pred sebou. Tak som išiel do toho,“ spomína si na prelomové rozhodnutie.

Zverenci z KO Box klubu, pre Tomiho sú ako rodina.Chlapci trénujú dvakrát denne. (zdroj: Archív T. K. )

Titul prišiel v roku 2009

Obdobie, keď bol profesionálnym boxerom, bol podľa jeho slov najkrajším, ale aj najtvrdším v jeho živote. „Naučil som sa veľa nových vecí, tiež veľa makať. Vyskúšal som, čo dokáže moje telo. Dorástol som v hlave, psychicky som veľa pracoval na mentálnej príprave. Zoznámil som sa s mnohými dobrými ľuďmi a preslávil som Slovensko. Myslím, že som sa zapísal do histórie,“ hovorí o najkrajšej ére svojho života pästiar, ktorý má v zbierke titul Majstra Sveta, Majstra Európy a je držiteľom ďalších šiestich medzinárodných titulov. „Víťazstvá a tituly mi už nikto nezoberie.“

Majstrom sveta sa stal v roku 2009 v rodnej Galante, víťazstvo nad Keňanom Samsonom Onyangom sledovalo v televízii 222-tisíc prijímačov na celom území SR. „Bol to prvý veľký boom. Prvýkrát v histórii som boxoval na 12 kôl po tri minúty. Predtým ani potom nikto zo Slovenska neabsolvoval taký maratón.“

V roku 2013 prišla jedna z dvoch prehier v kariére. V dueli o titul majstra sveta poloťažkej váhy prehral s Kazachom Šumenovom v San Antoniu technickým K.O. „Prehra zabolela, ale len v okamihu. Na druhej strane sa mi aj uľavilo, že konečne prišla. Vždy som riešil, čo bude, keď prehrám, mal som to stále v hlave. Na druhej strane, zistil som, kde je Amerika a kde my. Je to obrovský rozdiel. Boxoval som pred 65-tisícmi ľuďmi, Galanta má 15 tisíc obyvateľov...Zistil som, ako to chodí vo veľkom boxe,“ hovorí Tomi a prestížnom zápase.

Majstrom sveta sa stal v rodnej Galante. (zdroj: Petitpress)

Ponukám odolal

Čas jeho profesionálnej kariéry sa začal pomaly napĺňať. Definitíva padla po druhej porážke v kariére v júni 2016 proti Gruzíncovi Berošvilimu. „Bol som všade, len nie na boxe. Myslel som na všetko, len nie na seba. Ukázalo sa to aj v zápase. Keby som ho vyhral, poviem si, že to je dobré a pokračujem ďalej. Dostal som úder, zaucho. Bol to výkričník, že buď budem robiť jednu vec, alebo druhú,“ pokračuje Tomi.

Na jeden strane mal v tom čase profesionálnu kariéru, kde mohol podľa jeho slov zarobiť slušné peniaze. „Mal som ponuky, napríklad do Švajčiarska, kde som mohol ísť žiť. Pracoval a boxoval by som, mohol som si pekne zarobiť a žiť na slušnej úrovni.“ Na druhej strane mal však rozbehnutý KO Club, ktorý stojí výlučne na jeho pleciach. „Musím sa mu venovať 24 hodín denne. Sú to chlapci, ktorí sú odomňa závislí. Keď odídem na pár mesiacov, rozsype sa to a to im nemôžem urobiť. Nezaložil som ho preto, aby som ho o pár rokov zatvoril. Deťom som to nemohol spraviť, oni sú budúcnosť,“ hovorí o najťažšom rozhodnutí Tomi Kid.

Dvere má každý otvorené

Spomínaný klub založil Kovács v roku 2007. Dnes má približne 40 aktívnych členov všetkých vekových kategórií. Chlapci dosahujú výborné výsledky, sú medzi nimi majstri Slovenska a víťazi medzinárodných turnajov. „Keď som ho zakladal, povedal som si, že nechcem obyčajný klub, ale jednu veľkú boxerskú rodinu a chcem, aby moji zverenci boli mojimi deťmi. Je to veľmi náročné, ale fungujeme tak. O mojich deťoch viem všetko, prežívam s nimi veci. Učíme sa spolu, keď treba, chodíme spolu na brigády, všetko riešime spolu. Viem o nich v mnohých prípadoch viac, ako ich rodičia,“ opisuje život v KO clube Tomi, kde majú jeho zverenci zabezpečené ubytovanie a dvakrát denne teplú stravu zadarmo. Trénujú dvakrát denne. Je známe, že v klube je tiež viacero detí zo sociálne slabších rodín. Známy tréner ich nevyhľadáva, chodia samé. „Ak je niekto dobrý a správny človek, má u mňa dvere otvorené.“

„Každý má na to, aby zmenil svoj osud. Chlapcom vždy hovorím, že ja môžem chcieť, ale oni musia chcieť viac ako ja, aby dosiahli svoje sny. Keď má niekto nejaký sen, musí pre to niečo robiť,“ hovorí najúspešnejší slovenský boxer.

U Kovácsovcov športuje celá rodina, manželka Dominika je známa profesionálna fitneska. Momentálne je trénerkou, robí poradkyňu výživy. „Jej prístup mi veľakrát pomohol v boxerskom klube a v kariére. Má obrovskú disciplínu,“ hovorí KID o svojej manželke.

V tatkových šľapajach môže ísť ich päťročný syn Kiko. „Narodil sa do boxerskej rodiny ako ja. Prežíva s nami všetko. Keď mal pár mesiacov, zobral som ho na tréningu na ruky. Pozeral na chlapcov, ako boxujú. Keď prestali, začal robiť rukami a kričal na nich, aby pokračovali,“ vyťahuje príhodu z detstva.

Cena mesta Galanta bola pre neho najcennejšou. (zdroj: (FB))

Vianoce sú pre KID-a najkrajšími sviatkami

Závery roka patria rozdávaniu rôznych ocenení. Jedného sa dostalo aj Tomimu Kovácsovi, za reprezentáciu a šírenie dobrého mena Galanty dostal cenu mesta. „Na oceňovaní sa čítali veci, ktoré som dokázal. Premietalo sa mi to v hlave, pospomínal som si. Bolo mi do plaču... Spravil som toho veľa. Vždy sa hovorí, že doma nie je nikto prorokom, mne sa to podarilo. Je to najväčšie uznanie a ocenenie, čo som získal. Je to pečiatka na tom všetkom,“ povedal na margo slávnostného ocenenia, ktoré dostal tesne pred sviatkami.

Vianoce sú pre mnohých ľudí sviatkom pokoja, v prípade rodiny Kovácsovcov to platí dvojnásobne. Od 22. do 27. decembra je totiž jediných päť dní zatvorený KO club. „Zbožňujem Vianoce, je to jediný sviatok, ktorý prežívam, možno niekedy až moc. Mám rád atmosféru, stromček, rozprávky, ktoré idú stále dokola. Môžem byť doma s rodinou, trochu vypnem na pár dní,“ zakončil náš rozhovor Tomi, ktorého každý volá KID. „Som jedno veľké dieťa,“ hovorí o sebe.