NITRA. Výsledky viacerých psychologických experimentov prezentovali študenti z Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa. Experimentom sa venovali počas celého semestra, prezentácie výsledkov boli vyvrcholením ich niekoľkomesačnej roboty.
Experimenty zamerané na pamäť, emócie, učenie, vnímanie či pozornosť dávajú študentom na škole robiť už pätnásť rokov. Študenti na základe experimentov vysvetľujú reakcie ľudí v najrôznejších situáciách.
Z dôvery detí k cudzím ľuďom zamrazí
"Chceme ich tým naučiť, ako sa robí výskum, špeciálne experiment, ktorý je najnáročnejším typom výskumu a nie je typický iba pre prírodné alebo technické vedy, ale aj pre psychológiu," hovorí Tomáš Sollár, prodekan fakulty. Teóriu tak študenti doslova odžijú a tým jej aj ľahšie porozumejú.
"Pustili sme sa do toho, aby si študenti zažili na vlastnej koži, čo znamená robiť výskum. Dovtedy vedeli veľa o metodológií, ale nič o tom, ako to vyzerá v praxi. Pri experimentoch sa aj zabavia, vidno, že ich to baví," povedal Ľubor Pilárik z Katedry psychologických vied.
Hoci ide o študentské experimenty, ktoré sa robia na malých vzorkách a majú svoje limity, podľa prodekana fakulty Tomáša Sollára majú niektoré z nich aj zásadný spoločenský dopad.
K takým patrí tohtoročný experiment, ktorý doslova nadchol pedagógov. Študentky sa v ňom zamerali na dôverčivosť približne osemročných detí. A ich zistenia boli doslova alarmujúce.
Študentky nasimulovali situáciu, v ktorej mladý muž príde do školy a deťom natára rozprávku o tom, že stratil psíka a potrebuje pomôcť s jeho nájdením. Sedem z desiatich detí bez zaváhania odišlo s úplne neznámym mladíkom mimo školu.
Toto zistenie je o to mrazivejšie, že podľa študentiek vlani u nás evidovali 1843 nezvestných detí.
"Študentky boli inovatívne v tom, že vymysleli svoj vlastný intervenčný program, ktorý na škole zrealizovali. Tam, kde bežal takýto program, s cudzincom neodišlo ani jedno dieťa," hovorí Pilárik.
Na výsledky študentského experimentu reagovala pozitívne aj škola. Teraz prebiehajú diskusie, ako by sa študentkami navrhnutý intervenčný program mohol dostať do viacerých škôl. Má totiž potenciál znížiť alarmujúco vysoké číslo nezvestných detí.
Mladé ženy vyberali atraktívneho muža
Študenti sa ale nevenovali iba závažným prípadom, niektoré z experimentov boli vtipnejšie. Študenti napríklad skúmali dôverčivosť ľudí, ktorí veria vešticiam či horoskopom, alebo vplyv organovej hudby na škôlkarov. Prišli tiež na to, že keď do triedy nastriekajú citrónovú vôňu, prudko v nej klesne počet odpadkov.
Jedna skupina sa zaoberala haló efektom. V ňom ide o to, že ľudia v snahe triediť si informácie, majú snahu zovšeobecňovať. Haló efekt sa prejaví ako tendencia mať na človeku všetko rád alebo nerád, vrátane vecí, ktoré nevidíme.
"Naša skupina nechala ženy, aby hodnotili atraktivitu mužov. Vybrali sme si vekovú kategóriu 18 až 20-ročných žien, čo je dosť významný vek pre výber partnera," povedala Lucia Martančíková.
Až 126 študentkám z troch odlišných škôl v rôznych regiónoch ukázali fotografie tvárí deviatich mužov, ktorí neboli známi. "Chceli sme zvoliť fotografiu, ktorá by predstavovala priemerne atraktívneho muža," hovorí Martina Kosecová.
"Predpokladali sme, že pozitívny popis zvýši atraktivitu muža, to sa nám však nepotvrdilo," vysvetľuje Lucia Ptáčníková. Naopak, dokázali, že negatívny popis priradený k fotke muža jeho atraktivitu redukuje. Zistili, že haló efekt mal určitý vplyv na úbytok bodov pre rôznych mužov na fotkách.
Zistenie zaujímavé aj pre médiá: Pozitívny popis k fotke atraktivitu muža nezvýši. Naopak, negatívne tvrdenia sexepíl muža znižujú. (zdroj: archív SME)
