NITRA. Vo vstupnej hale obchodného centra Mlyny je automatický srdcový defibrilátor. Môže zachrániť život, podľa lekárky ho dokáže použiť aj laik.
„Stál 1 500 eur, v rámci Nitrianskeho kraja je to prvý takýto prístroj na verejnom priestranstve,“ povedal Ladislav Gáll, prezident Rotary klubu Nitra, ktorý na automatický defibrilátor získal financie.
Sám rozhodne o výboji
Automatický defibrilátor analyzuje elektrickú činnosť srdca prostredníctvom elektród, ktoré treba nalepiť na hrudník postihnutého. Ak je to potrebné, prístroj odporučí podanie elektrického výboja.
„Keď uvidíme človeka na zemi, ktorý má poruchy dýchania, pokúsime sa ním zatriasť. Ak nereaguje, použijeme prístroj, ktorý má jednoduché ovládanie a je schopný rozpoznať, akú má človek poruchu rytmu,“ vysvetlila lekárka Lucia Lukáčiková Gálová.
Hneď ako prístroj zapneme, ozve sa hlas, ktorý naviguje a radí, čo treba robiť. Ak pomocou elektród nalepených na hrudník zistí, že pacient má komorovú tachykardiu alebo komorovú fibriláciu, vyzve záchrancu na ústup, stlačenie tlačidla a následne automaticky aplikuje výboj.
Lekárka upozornila, že defibrilátor sa nesmie použiť v prípade, keď človek dýcha.
Prístroj naviguje používateľa hlasom, rady dáva v českom jazyku. (zdroj: jk)V zahraničí sú bežné
Batéria automatického defibrilátora vydrží päť rokov a je schopná vykonať dvesto plných výbojov.
„Myslím si, že v budúcnosti by takéto prístroje mali byť umiestnené, kde sa dá, malo by sa to zosystematizovať,“ dodal Gáll.
Napríklad v Londýne ich videl „na každej ulici“, v zahraničí sú bežné aj na letiskách: „Patrí to ku kultúre národa, že vie s prístrojom zaobchádzať.“
Rotary klub bude teraz robiť kampaň hlavne na školách v meste: „Budeme hovoriť o tom, že tento prístroj tu je a ako funguje, samozrejme, za pomoci Slovenského červeného kríža a lekárov.“
Boj s časom
„Do troch minút po zástave obehu klesá šanca na prežitie každú minútu o 7 percent. Po troch minútach je to každú minútu o 10 percent. To znamená, že po šiestich minútach od zástavy obehu je 50-percentná šanca na prežitie, po desiatich minútach je to už len 910 percent,“ povedala Lucia Lukáčiková Gálová.
Na Slovensku sa verejné defibrilátory nachádzajú najmä vo vysokohorských strediskách a napríklad aj na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave.
„Čakajú v uzatvorených skrinkách, aby pomohli zachrániť ľudský život, rovnako ako čaká na svoju chvíľu airbag v aute alebo hasiaci prístroj v budove. V krízovej situácii skrátka musia byť na mieste. Vtedy je už neskoro myslieť na ich obstaranie,“ konštatoval Ladislav Gáll, prezident Rotary klubu Nitra.
