NITRA. Spolu s Henrietou Kollárikovou, Miroslavom Bakurom a Janou Labajovou je od tejto sezóny novou posilou Starého divadla aj Martina Slobodová. Dvadsaťpäťročná rodáčka z Krupiny vyštudovala hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu v Nitre, po ňom bábkoherectvo na VŠMU. Nitranom iste nie je neznáma, keďže už ako konzervatoristka hosťovala v rozprávkovom predstavení DAB Veveričky.
Po vysokej škole zostala bývať v podnájme v Bratislave, preto keď je teraz počas pracovného týždňa v Nitre, býva u svojej dobrej kamarátky, u ktorej bola aj počas štúdia na konzervatóriu.
Talent už odmala
Martina sa už odmala prejavovala ako všestranný umelecký talent. Od detstva chodila na recitačné, spevácke i tanečné súťaže, navštevovala rôzne krúžky, ktoré podporovali jej záľuby, učila sa hrať na klavíri. „Už ako malá som vedela, že inakiaľ cesta pre mňa nevedie. Rodičom som rozprávala, že budem herečka. Chceli, aby som išla na gymnázium a potom na vysokú školu, ale ja som si presadila svoje,“ rozpráva Martina Slobodová. „Celkom logicky som si vybrala herectvo na konzervatóriu. Po jeho skončení som sa však na VŠMU chcela venovať aj iným veciam, nielen činohre, preto som si zvolila bábkarinu. Bábkarska tvorba je bohatá na to, že si človek počas štúdia vyskúša tieňové divadlo, prácu s bábkami, pohybové divadlo a rôzne iné formy divadla.“
Do Nitry aj s kamarátkou
Sympatická blondíka sa po ukončení VŠMU uchádzala o prácu v nitrianskom Starom divadle. Na konkurze sa stretlo asi tridsať uchádzačov. „Dávala som si malé šance, ale tajne som dúfala, to priznávam. Život herca je taký, že stále chodí po konkurzoch a musí si zvyknúť na to, že sa na neho vždy nemusí usmiať šťastie. Okrem toho, divadlá - nielen činoherné ale ani bábkové - často nevypisujú konkurzy, majú väčšinou plné súbory a nové posily veľmi nehľadajú,“ zdôvodňuje herečka.
„Staré divadlo Karola Spišáka bola moja prvá voľba, veľmi som chcela ísť práve do tohto divalda. Bola som preto veľmi šťastná, keď to vyšlo, ale k mojim prvotným pocitom veľkej radosti sa primiešal aj stres. Čakal ma nový kolektív, aj keď som už niektorých hercov poznala z videnia. Našťastie, do Starého divadla sa dostala aj moja kamarátka zo štúdií na VŠMU Janka Labajová, takže som sem neprišla úplne sama. Hneď od začiatku sme sa navzájom podporovali, čo bolo super.“
Je samouk
Herečka sa do nitrianskeho divadla túžila dostať aj z iných, celkom pochopiteľných dôvodov. Ešte zo stredoškolských čias tu má veľa priateľov a známych, s ktorými zostala v kontakte. Príchodom do Nitry sa tiež vrátila so swingového orchestra, kde pôsobila ešte počas konzervatória. Od septembra je v ňom vzhľadom na prestávku počas VŠMU viac-menej v pozícii nováčika.
„Hrám tu na trúbke. Som v nej samouk, lákal ma tento hudobný nástroj, žien, ktoré naň hrajú, zaručene nie je veľa. Hrám ešte na klavíri, ale ja som taká, že čo chytím do rúk, na tom sa do týždňa naučím hrať, keď treba. Stále túžim zvládnuť ešte husle, neviem, či sa mi to niekedy podarí. Ale času mám zatiaľ dosť,“ zasmiala sa herečka.
O správnosti voľby nikdy nezapochybovala
Prvou Martininou hrou naštudovanou v Starom divadle bol Môj Malý princ. Je to podľa nej super predstavenie, páči sa jej najmä to, keď sa na konci inscenácia zmení na tančiareň, kde pri tanci herci divákov doprevádzajú hrou na hudobné nástroje. Okrem toho talentovanú herečku môžete vidieť napríklad v predstavení Ako šlo vajce na vandrovku. Ďalšie zaujímavé postavy ju čakajú v hre Janko Hraško a rozprávkovom muzikáli Čarodejník z krajiny Oz, ktoré divadlo uvedie v druhej polovici divadelnej sezóny.
Popri pôsobení v SDKS v Nitre herečka hosťuje v bratislavskom bábkovom divadle. Najviac ju teda zamestnáva bábkoherectvo. „Teší ma, že prácou v nitrianskom divadle získavam nové skúsenosti v oblasti rôznych bábkohereckých techník. Učia sa aj v škole, ale nedá sa to tak dopodrobna ako v divadle, prax je prax. V divadle sa herec s bábkou spoznáva počas niekoľkých týždňov skúšobného obdobia, čo je super. Navyše mám možnosť stretnúť zaujímavé režisérske osobnosti,“ vysvetľuje Martina.
„V Nitre som veľmi spokojná, páči sa mi tu. Herectvo ma napĺňa. Nikdy som nezapochybovala o tom, či som si dobre vybrala. Akurát som na pochybách, čo sa týka financií, človek sa musí obracať, aby si zarobil. Ale inak ma divadlo veľmi baví, je to vlastne môj koníček, ktorý je zároveň mojím zamestnaním. Tým sa môže pochváliť možno málo ľudí. Výhodné je aj to, že nemusím ráno zavčasu vstávať do práce. Bábkové divadlo je špecifické aj tým, že sa v ňom hráva najmä dopoludnia - keď si odohrám predstavenie a popoludní neskúšam, mám vlastne voľno. Navyše, nemám pocit, že sa mi nechce do roboty. Poviem si - super, idem za kamarámi, lebo sme tu naozaj dobrý kolektív.“
Pri zumbe vypotí negatívnu energiu
Popri divadle má energická herečka mnohé ďalšie záľuby. Napríklad rada tancuje, cvičí a spieva. „Obľúbila som si zumbu. Som zástancom cvičenia doma, nechodím medzi ľudí, nemám to rada. Doma si zapnem video a cvičím podľa neho. Vypotím zo seba všetku negatívnu energiu a pozitívne sa naladím.“
V budúcnosti sama seba vidí ako herečku, vždy to bol jej veľký sen, ktorý sa jej vďaka jej úsiliu a talentu splnil. No nedávno vraj premýšľala o tom, že by sa jej páčila aj práca sprievodkyne v cestovnej kancelárii, animátorky či letušky.
„Cestovanie ma veľmi baví. V minulosti som v Turecku robila animátorku, bolo to úžasné. Rada sa tiež učím cudzie jazyky, ovládam angličtinu a momentálne sa učím španielčinu. Existujú rôzne mobilné aplikácie a človek sa môže učiť, čo len chce,“ prezrádza Martina. „Keď idem do nejakej krajiny na dovolenku, vždy mám potrebu naučiť sa aspoň dvadsať viet v tom-ktorom konkrétnom jazyku. Mám lepší pocit a myslím si, že tamojší ľudia sa na takýchto turistov hneď inak pozerajú.“
