Galád je svojský, zdobí ho povesť krízového manažéra a áno, má aj muchy. Nech však hádže kameňom ten, kto je bez viny.
Keď si Ivan Galád sadol na nitriansku lavičku prvýkrát, vo „veľkom futbale“ sa orientoval za pochodu. Nitra sa päť rokov trápila v druhej lige, až on ju vrátil do elitnej spoločnosti. Písal sa rok 2005. Keď prišiel Galád druhýkrát, do najkrajšieho mesta priniesol v roku 2010 európsku súťaž - po sedemnástich rokoch. Nadviazal na trénera Milana Lešického v Pohári UEFA proti FC Köln s Illgnerom, Littbarským a Hässlerom. Kdeže sú tie časy... Späť ale ku Galádovi, jeho Nitre vystavil v prvom predkole stopku Györ, na futbale bolo vtedy 2450 divákov. O pár týždňov Galád skončil pri mužstve, to keď Zlaté Moravce vyliali z pohára väčšieho brata.
Tréneri sa potom v klube striedali ako ponožky, menoslov je dlhý - Vrabec, Stachura, Barborík, Jurkemik, Vukušič, Šimčo, Koník, Hudec, Hipp a opäť Barborík. Za sedem rokov desiati, medzi známymi menami aj výstrely do tmy, smutnou realitou je pre Nitru už tretí rok druhá liga.
Ivana Galáda nečaká vôbec ľahká úloha. Prvé štyri jarné zápasy budú existenčné, na prvú šestku sú až ôsmi kandidáti - v tabuľke štvrtú Nitru delia od béčka Žiliny na siedmom mieste iba dva body.
Galád si musí vyhrnúť rukávy, vyvetrať treba nielen v kabíne. Päťdesiattriročný tréner, alebo ak chcete, krízový manažér, bude mať v Nitre úloh viac. Prvou bude výber posíl, od šéfov klubu vraj má voľnú ruku. Faktom je, že do druhej ligy sa mu vážni hráči budú lámať ťažko. Prvých začal kontaktovať odchovancov, aby pomohli sebe aj materskému klubu. O reštart kariéry sa, už doma, vlastne pokúsi aj Galád. Nitre sa upísal na rok a pol. Toľko pri mužstve nevydržal ani jeden z tých desiatich, čo tu boli po ňom.
* * * *
Pripomeňme si oslavy postupu do prvej ligy v roku 2005 - s Ivanom Galádom na lavičke FC Nitra.
