očný vdovec, ktorý prežil ťažký úraz.
„Vekový priemer našich klientov je približne sedemdesiat rokov, najstarší spomedzi nich má osemdesiatosem rokov. Sú to zväčša ľudia, ktorí už nemôžu zostať kvôli chorobe alebo iným dôvodom sami doma. Príbuzní ich k nám ráno dovezú a keď idú z práce, zoberú si ich domov. Naše zriadenie však využívajú aj imobilní klienti, ktorí sú v ňom dvadsaťštyri hodín denne,“ informovala nás zástupkyňa riaditeľa zariadenia Darina Holovičová a dodala: V stacionári sú ešte voľné miesta, záujem o ne je však veľký. Postup pre prijímanie klientov je taký istý ako v štátnych zariadeniach sociálnej starostlivosti. Potrebujeme žiadosť, lekárske správy a doporučenia.“
Dôvody, pre ktoré sa klienti zaujímajú o umiestnenie v dennom stacionári, sú rôzne, nespájajú sa vždy s vysokým vekom. Jednou z obyvateliek tohto zariadenia je napríklad štyridsaťsedemročná výtvarníčka, ktorá trpí depresiami. Ďalší klient má iba päťdesiatštyri rokov, ale jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že sa už nedokáže sám o seba postarať: „Po narodení som dostal zápal pľúc. Potom som ešte prekonal niekoľko zápalových ochorení a z nich sa mi zúžila chlopňa na srdci. Napriek tomu som nebol na tom až tak zle. Robil som trinásť rokov v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Môj stav sa však postupne zhoršoval a nakoniec z toho všetkého vznikla skleróza multiplex. Som imobilný, tu sa však napriek tomu cítim veľmi príjemne. Sú tu dobré podmienky, personál a aj pacienti. O všetko máme postarané.“
Centrum s kapacitou šestnásť miest bolo zrekonštruované s finančnou podporou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a miestnych firiem. O realizáciu tejto myšlienky sa zaslúžila predsedníčka zdravotnej a sociálnej komisie pri obecnom úrade doktorka Zuzana Lenické. Veľké pochopenie prejavili aj starosta Močenku Stanislav Šimko a obecné zastupiteľstvo.
Foto a text: MARIÁN MRVA
