NITRA. V natrieskanej sále Krajského osvetového strediska sa minulú stredu stretli najmä milovníci tradícií a ľudového umenia. Manželia Pavol a Katarína Kraskovci z Nitry tu po prvýkrát predstavili výsledok svojej dlhoročnej záľuby – zbierku slovenských ženských krojov a ďalších súčastí ľudovej kultúry a umenia. Výstavu s názvom Ej, ženy, ženy.. dopĺňa výstava fotografií Jozefa Spišáka z Občianskeho združenia Folklórne regióny, ktorá dokumentuje celú zbierku rodiny Kraskovcov.
Zároveň sú tu jeho fotografie niektorých krojov, v ktorých mu ako modelky poslúžili členky rôznych folklórnych súborov a skupín . Vernisáž výstavy, ktorá potrvá do spríjemnil hudobný program, v ktorom vystúpili ženská spevácka Vranky z Nitry a ľudová hudba folklórneho súboru Zobor.
Z nášho regiónu štyri
„Na výstave je 34 figurín oblečených v ženských pracovných i sviatočných krojoch z celého Slovenska. Zastúpené sú tu rôzne regióny - Záhorie, Gemer, Spiš, Hont, Horehronie, Novohrad či Podpoľanie. Náš región reprezentujú ženské ľudové odevy z Lukáčoviec, Veľkého Cetína, Žirian a Pohraníc,“ povedala Linda Štulajterová, odborná pracovníčka pre folklór z KOS Nitra, Počas otvorenia výstavy mala na sebe zo zbierky zapožičaný kroj z Dobrej Nivy v okrese Zvolen. Zbierku súčastí ľudovej kultúry návštevníkom bližšie predstavila nielen ona, ale aj dcéra manželov Kraskovcov Katarína. Ľudia sa napríklad dozvedeli, že vrchnú časť kroja z ich zbierky si požičala na ples aj Tamara Heribanová.
Najstaršie sú z konca 19. storočia
Na otvorení výstavy boli, samozrejme, prítomní aj manželia Kraskovci, v krojoch prišli aj ich dve dcéry a vnučka. Zbieraniu krojov sa venujú takmer 20 rokov. Doposiaľ mali Kraskovci svoju zbierku na chalupe, po výstave ju plánujú presunúť na bezpečnejšie miesto. Nitrianska výstava v KOS je ich prvou veľkou, hoci predtým už mali ponuky predstaviť ju v Budapešti, Rimavskej Sobote a Mojmírovciach. Kvôli zdravotnému stavu však museli odmietnuť.
„Je to náš veľký koníček, chystali sme sa do dôchodku, tak sme si našli takúto zaujímavú a zmysluplnú činnosť,“ povedal Pavol Krasko. „Výstava predstavuje len časť našej zbierky, ktorú tvorí vyše 60 krojov. Ostatné ľudové odevy, ktoré tu nie sú, zastupujú fotografie Jozefa Spišáka. Zhruba pätnásť najstarších krojov je z konca 19. storočia z oblasti Horehronia - z obcí Šumiac či Nedelište. K najnovším prírastkom zbierky patrí napríklad kroj z Veľkého Lomu, maličkej dedinky v okrese Veľký Krtíš.“
Kroje možno vystavia aj v Békešskej Čabe
Manželia z Nitry kroje a iné materiálne súčasti ľudovej kultúry získavali cez rodinu, priateľov, známych, zbierku rozširovali aj s pomocou inzerátov. Neraz dostali od ľudí „echo“ a rôzne ľudové odevy zachránili doslova v poslednej minúte - pred vyhodením na smetisko. Staré chalupy menia majiteľov, mnohí starší ľudia totiž odchádzajú z maličkých obcí do miest a s nimi často mizne aj hmotné kultúrne dedičstvo našich predkov.
„K mnohým veciam sme sa dostali aj pátraním po svojom rodokmeni v obciach a archívoch. Zistil som, že moji predkovia pochádzali z Malohontu, z dedinky Kraskovo, odtiaľ aj naše meno. V roku 1718 sa presťahovali, boli spoluzakladateľmi Békešskej Čaby, ja som sa tu aj narodil. Po vojne sme sa v rámci presídľovania vrátili na Slovensko. Ak sa nám to podarí, práve v mojom rodisku by sme chceli urobiť druhú väčšiu výstavu našej zbierky,“ prezrádza Pavol Krasko. Spolu s manželkou ju plánujú rozširovať aj ďalej, nové prírastky ich vždy potešia. „Čo mi padne do oka a je na predaj, to by sme chceli.“
Ako zanietený zberateľ vraví, na výsledkoch ich koníčka ho fascinuje poctivá práca našich starých materí, ako s citom vedeli kroje, čepce, obrusy či iné veci šiť, vyšívať či vyzdobovať.
Zberateľ Pavol Krasko. (zdroj: (ČE))
