NITRA. Priam ideálne podmienky priali nedeľnému 7. celoslovenskému zrazu otužilcov pod Zoborom – voda Veľkej Hangócky v parku mala 1,5 °C, vzduch 1°C. Zimných plavcov povzbudzovala hudba country kapely Do lesa a z lesa von a tradične veľké množstvo divákov na brehu, ale teraz aj na zľadovateľom jazere.
Hoci zraz neprekonal vlaňajší rekord 284 plavcov a ani plánovaných tristo otužilcov, 267 účastníkov zrazu však stačilo tento rok na to, aby akcia získala zápis do Knihy slovenských rekordov. Medailu a certifikát slovenského rekordu za najväčšie hromadné kúpanie otužilcov zástupcom OZ Ľadové medvede spod Zobora udelil Igor Svítok.
Najmladšími účastníkmi 6-ročné dvojičky
Podľa organizátora Mareka Pozdecha z nitrianskeho OZ si prišli do Nitry zaplávať otužilci z 30 klubov a miest Slovenska, nechýbali nováčikovia, napríklad Mamuty Sabinov či Šíravské bobry Michalovce. Z východu Slovenska prišlo až šesť klubov.
Na príprave ľadového bazéna, ktorý sa od vstupu ťahal až k opačnej strane jazera, pracovali celú sobotu a nedeľu dopoludnia. „Ľad hrubý 25 cm sme vysekávali motorovými pílami a sekerami, v nedeľu sme odstraňovali 1 cm tenkú vrstvu, ktorá sa stačila vytvoriť počas noci. V nedeľu nám muselo prísť pomôcť ľadové kry ťahať z vody ťažké terénne auto. Chlapci odhadli, že sme z vody v kryhách vytiahli zhruba 100 ton ľadu,“ povedal Pozdech.
Najmladšími účastníkmi zrazu boli 6-ročné dvojičky Dominik a Dominika z Bratislavy. Ako nám ich otec Jozef Jiránek povedal, zimnému plávaniu sa sám venuje tri roky, predtým vyskúšal kryoterapiu. Ako na sebe pozoruje, nebýva chorý, keď už ho ale nejaká chrípka „drapne“, za dva dni je opäť fit.
„Deti od svojich troch rokov postupne začali chodiť so mnou, najprv sa len pozerali, ako sa ja kúpem, neskôr sa sprchovali v chladnej vode. Na prelome 4-5 rokov zažili prvýkrát zimné kúpanie, ale len tak sa omočili – vo Vajnoroch a Zlatých pieskoch v Bratislave,“ hovorí Jozef Jiránek, ktorý bol na nitrianskom zraze po prvýkrát. Do vody išli detičky spolu s ním na pár sekúnd. „Otužujem sa preto, aby som nebola chorá,“ povedala malá Dominika, jej braček ale prezradil, že má radšej kúpanie v teplej vode. Napriek tomu chvíľku v ľadovej Hangócke vydržal.
Je otužilcom už 39 rokov
Medzi najstarších účastníkov patril Jozef Makai z Bratislavy, pôvodom z Nitry, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o rozmach otužilectva na Slovensku.
„Otužujem sa už 39 rokov. Na nitrianskom zraze som tretíkrát, lebo kolidoval s bratislavským a Dunaj je moja srdcovka. K otužovaniu ma priviedol Vlado Skovajsa, bývalý olympionik, ktorý to tiež robil. Dal som sa na to preto, lebo som lekár. Cestoval som MHD, tam na mňa nakašľali, pacienti tiež, stále som bol chorý a užíval antibiotiká,“ hovorí Jozef Makai, ktorý bude mať v apríli 70 rokov. „Povedal som si, že s tým musím seknúť. Preštudoval som si literatúru, začal som sa najprv otužovať sprchovaním a potom som sa dal dokopy so Skovajsom, ktorý sa otužoval o dva roky prv ako ja. Vydržal som to až doteraz.“
Spolu so Skovajsom sa zúčastňovali aj súťažného zimného plávania v Čechách, Česko-slovenský pohár vyhral za federácie štyrikrát. Pridal sa k nemu aj syn, ani ho nemusel prehovárať, pretože Zoltán Makai bol po rozdelení federácie prvým slovenským občanom, ktorý preplával kanál La Manche. V čase svojich najlepších výkonov to chcel dokázať aj otec Jozef, ale za socializmu dostal od Colotku „stopku“ – dôvodom bola Jozefova sestra v Amerike. Tak aspoň po revolúcii zorganizoval štafetu „starých pánov“ - ľadových medveďov z Bratislavy. Ako pätdesiatnik plával spolu s nimi, La Manche zdolali za 13 hodín 5 minút.
Vyzbieralo sa už 41 ton
Zraz otužilcov aj tento rok opäť pomáhal 3,5-ročnej Sabínke Fajnorovej zo Starej Turej, trpiacej hypotoniou. Na zraz prišla celá rodinka. Ako povedala Sabínkina mama Zuzana, túto pomoc považuje za úžasnú a nenahraditeľnú.
„Financie je ťažko zohnať, obyčajní ľudia nemajú peniaze na to, aby nám dávali na naše choré dieťa. Pomáhajú nám najmä vrchnáčikmi z PET fliaš, za kilogram dostaneme 22 centov. Za dva a pol roka sme takto odovzdali 41 ton. Peniaze putujú priamo na účet rehabilitačného centra, kde Sabínka robí pokroky, čo nás veľmi teší. Len aby to malo význam a trvalejšie výsledky, musí liečenie opakovať každé dva mesiace,“ hovorí mama Zuzana.
„Dcérka trpí ochorením trojkomorový hydrocephalus, z ktorého má hypotonický syndróm. Pridružujú sa k nemu ďalšie iné diagnózy. Keď sme boli prvýkrát v súkromnom rehabilitačnom zariadení, Sabínka bola handrová bábika. Keď mala rok a pol, začala tu intenzívne cvičiť a po 13 pobytoch sa jej stav zlepšuje. Teraz rehabilitujeme v „kozmickom obleku“, kde dcérka môže správne držať telo. Po roku, čo takto cvičíme, sa dokáže sama dať do polohy na kolienka, z ktorej si sama sadne, pomáha jej aj zraková stimulácia, akupunktúra a logopédia. Všetko jej to dáva nádej na chôdzu, už teraz sama 5-6 minút postojí pri skrinke, keď má oporu za chrbtom. Doma ešte cvičíme aj na motomede."






