Grut: Máme na to, aby sme dokázali niečo veľké

Smečiar zo Slovinska plní očakávania v mužstve obhajcov titulu. Je oporou tímu VKP Bystrina SPU, ktorý v domácej lige zbiera jednu výhru za druhou a má namierené do Final four MEVZA Cupu.

Andrej Grut reprezentoval Slovinsko v mládežníckych kategóriách, zahral si na juniorských majstrovstvách Európy. V rokoch 2009-2010 bol členom seniorskej reprezentácie svojej krajiny.

Za šesť rokov v Rakúsku získal s tímom Aich/Dob jedno zlato a päťkrát striebro. Dve sezóny si zahral v Champions league, viackrát sa dostal do finále MEVZA Cupu.

S partnerkou Ninou má dve deti - syn sa volá Žiga (5 r.) a dcéra Inti (3). Žijú v meste Lendava, kde Nina pracuje, deti tam chodia do škôlky. Lendava leží pri hraniciach s Maďarskom, od Nitry je vzdialená štyri hodiny cesty.

Odkedy sa venujete volejbalu? Čo rozhodlo pre tento šport?
- Trénovať volejbal som začal ako 10-ročný. K tomuto športu ma pritiahol môj starší brat. V meste Ljutomer už vtedy hral za mužský tím. Chodil som s ním na každý domáci zápas, bol som zberačom lôpt. Okrem volejbalu som sa kratší čas venoval aj futbalu a potom tenisu.

Keď ste vyrastali, mali ste volejbalový vzor?
- Nepovedal by som, že som mal vzor, ale páčila sa mi hra niektorých volejbalistov. V mi- nulosti som obdivoval hlavne Brazílčana Gibu, Bulhara Kazijskeho a Srba Miljkoviča, teraz sa mi páčia Kubánci Leon, Leal a Francúz N'gapeth.

Ako ste sa dostali do Nitry?
- Posledných šesť rokov som hral za Aich/Dob v Rakúsku. Po minulej sezóne som sa rozhodol, že potrebujem zmenu. Chcel som vyskúšať niečo nové. Preto som spolu s manažérom začal hľadať nový klub. Spomínam si na ten deň, bol som s rodinou na dovolenke v Chorvátsku, keď mi zavolal, že má pre mňa ponuku. V tej chvíli som nevedel nič o slovenskej lige, o Nitre alebo o trénerovi Marekovi Kardošovi. Popýtal som sa mojich bývalých slovenských spoluhráčov, dali mi pozitívne referencie, a tak som to vyskúšal.

Skôr, ako sa Grut rozhodol pre Nitru, zistil si referencie na klub a trénera Kardoša. A tie boli pozitívne. (zdroj: Miroslav Slávik)

Ste v Nitre spokojný?
- Áno, som tu veľmi šťastný. Máme dobrý tím a dobrého trénera. Zatiaľ sme veľmi úspešní a verím, že to tak vydrží do konca sezóny. Hráme v peknej hale, takže máme všetky podmienky na to, aby sme dokázali niečo veľké.

Ako vám vyhovuje mesto? Čo robíte, keď nemáte povinnosti?
- Mesto sa mi páči. Bývam v centre, takže všetko, čo potrebujem, mám po ruke. Často chodím do Mlynov, lebo môj byt je hneď nablízku. Vo voľnom čase si rád dám dobrú kávu, takýto relax milujem. Alebo zostanem doma, kde čítam knihy a pozriem si film. Keď mám dlhšie voľno, chodím za rodinou do Slovinska.

Ako komunikujete s chalanmi? Snažíte sa po slovensky?
- S trénerom a niektorými spoluhráčmi hovorím po anglicky. S ďalšími, ktorí nevedia po anglicky veľmi dobre, sa snažím hovoriť po slovensky. Rozumiem vcelku dobre, pretože slovenčina má niektoré podobné slová ako slovinský alebo srbský jazyk, a nejaké slovíčka som sa naučil. Akurát hovoriť po slovensky, to mi ešte dobre nejde. Niekedy však rozumiem už aj vtipom, najčastejšie nás rozosmieva Martin Hláčik.

V domácej lige zbierate samé víťazstvá, je teda atmosféra v kolektíve výborná?
- V tíme vládne veľká pohoda. V mužstve sú správni chalani a rozumieme si veľmi dobre.

Čo hovoríte na úroveň slovenskej ligy? Môžete ju porovnať s Rakúskom a Slovinskom?
- Počul som, že úroveň slovenskej ligy stúpa. Niektorí hráči sa vracajú zo zahraničia domov a kluby si môžu dovoliť čoraz viac legionárov. Myslím, že slovenská liga je kvalitnejšia ako rakúska. Tu je päť-šesť veľmi dobrých tímov, kým v Rakúsku len dva, ostatné sú slabšie. Podobne v Slovinsku výrazne dominuje jeden klub, Ľubľana.

Je vaším cieľom obhajoba titulu?
- Cieľom každého hráča je dosiahnuť maximum a my nie sme výnimkou. Radi by sme vyhrali domáci pohár aj titul. Ak tieto ciele nedosiahneme, bude to sklamanie.

Slovinec je v Nitre zatiaľ veľmi spokojný, mužstvu sa darí a sú v ňom „správni chalani". (zdroj: Miroslav Slávik)

Bol zápas proti Aich/Dobu pre vás zatiaľ vrcholom tejto sezóny?
- Nepovedal by som to tak. Vrcholy prídu v play-off ligy a na záverečných turnajoch o Slovenský pohár a v MEVZA Cupe. Určite som však tento zápas prežíval viac ako ostatné. Predsa len, veľa spomienok ma viaže k mužstvu z Bleiburgu. V tíme prišlo k nejakým zmenám, ale stále tam mám niekoľko bývalých spoluhráčov. Zápas som si užíval o to viac, že sme ho vyhrali.

Máte 32 rokov, ste skúsený hráč. Dbáte aj na regeneráciu a životosprávu?
- Čím ste starší, tým viac musíte dbať na všetko. Snažím sa jesť zdravé jedlo. To znamená veľa proteínov, veľa zeleniny, ovocia a málo sladkostí. Snažím sa dostatočne odpočívať, dobre sa vyspať a relaxovať, keď mám čas.

Okúsili ste už typické slovenské jedlá?
- Poznám iba bryndzové halušky. Vyskúšal som ich a chutili mi, ale nejem ich často.

Boli ste v Nitre na hokeji? Páčilo sa vám?
- Na začiatku sezóny som išiel aj s celou rodinou na zápas. Veľmi sa nám páčilo. Atmosféra na štadióne bola úžasná, diváci spievali po celý zápas. Moje deti boli z toho unesené. Môj syn dokonca spieval s fanúšikmi: „Pome Nitra, pome Nitra, hej, hej, hej“. V minulosti som hral volejbal pred podobnou kulisou, ale tentoraz som bol medzi divákmi, a preto to bol veľký zážitok.