NITRA. Tretia kniha vyšla nedávno autorovi Romanovi Kulichovi. Po debute Požierač a trileri Dr. Weiss vydal titul Prekliatie, ktorý je svojou tematikou trošku odlišný od dvoch predchádzajúcich kníh.
Kto je dobrý a kto zlý?
Požierač je drsným príbehom z hôr Malej Fatry, kde prebýva sériový vrah, je o ľudskom nešťastí a neschopnosti zvládnuť životné prekážky. Doktor Weiss zas ponúka čitateľovi mystérium smrti, príbeh o doktorovi, ktorý zákazníkov privádza do stavu klinickej smrti a opäť oživuje. „Biznis“ mu však onedlho prerastie cez hlavu...
„Vždy ma zaujímalo všetko temné, mystické a neprebádané. V oboch prvých knihách nie je núdza o akciu a napínavé situácie. Prekliatie je trochu iné. Je to skôr rodinná dráma, kde svoju rolu zohrávajú rôzne emócie, ale hlavne prekliatie, ktoré visí nad hlavami všetkých zúčastnených. V podstate sa všetko točí okolo jedného zvláštneho chlapca z hôr, ktorý začne spomínanú rodinu ohrozovať,“ hovorí Roman Kulich.
„Dej knihy sa odohráva v malebnom prostredí hôr Veľkej Fatry, hlavne v blízkosti Vlkolínca, skanzenu starej slovenskej dediny. Rodinku navštevuje podivný chlapec, ktorý sa zjavuje úplne nahý, správa sa viac ako zviera než človek, kántri im domáce zvieratá, od hydiny až po dobytok. Rodina si s ním nevie dať rady. Nakoniec sa deti odsťahujú a rodičia rozvedú. Po rokoch sa všetci opäť vracajú na predošlé miesta a dráma naberá nové rozmery, prekvapenia a nečakané odhalenia. Prečo im podivná bytosť nedá pokoj? O čo tu ide? Kto je nakoniec zlý a kto dobrý? To sa už čitateľ dozvie na stránkach knihy.“
Realita aj fikcia
Spisovateľ sa pri písaní knihy vôbec neinšpiroval skutočnosťou, celý príbeh si vymyslel. No miesto, kde sa poväčšine odohráva - okolie Liptova a Vlkolínca - je reálne a veľmi inšpiratívne.
„Túto lokalitu veľmi dobre poznám, keďže som sa narodil v Ružomberku a mám tam v okolí roztrúsenú rodinu, ktorú často navštevujeme. Väčšia časť mojej rodiny žije v Bielom Potoku, dedinke práve pod Vlkolíncom, kde sa príbeh odohráva. Je tam naozaj veľmi pekne a dej mojej knihy sa mi sem dokonale hodil.“
Na obálke knihy je dokonca skutočná časť z oblasti Vlkolínca. Stará chajda kdesi na poli a v pozadí prostredie Veľkej Fatry. V popredí je veľký čierny krkavec, ktorý sa bude v príbehu v istej spojitosti často vyskytovať. „To, že sedí na krvavej kose je už aj trochu fantázia tvorcu obálky, môjho brata Miroslava Kulicha. Ale metaforicky to tam aj právom patrí.“
Dievčatko v kalamite
Reakcie okolia na novinku Romana Kulicha sú zatiaľ pozitívne. „Prvý človek, ktorý po mne čítal Prekliatie, bola priateľka, a tej, ako sa patrí, sa aj páčilo,“ usmial sa autor. Svoje príbehy dáva čítať aj svojim dvom bratom a niekomu známemu, kto má práve čas a chuť. Zásadného poradcu zatiaľ nemá, ale nebráni sa mu. „Každý dobrý názor je dôležitý a dokáže dodať impulz do tvorby.“
Ako spisovateľ priznáva, s odstupom času vidí v každej svojej knihe nejaké chybičky, to je asi údelom každého autora. „Keď sa na text po čase pozriete, vždy tam nájdete čosi, čo by sa mohlo zmeniť, napísať inak, či nebodaj vynechať. No myslím si, že na deji ako takom by som už nemenil nič. Vždy sa snažím vymyslieť príbeh čo najpútavejší, s najrôznejšími prekvapeniami a zvratmi, aby ani na chvíľu čitateľa nenudil.“
Na všetky jeho knihy čitatelia zatiaľ reagujú priaznivo, ale, pravdaže, našli sa aj takí, ktorí mu niečo vyčítali. Autor sa snažil z každej kritiky si niečo vziať. Píše od 16 rokov a neustále sa snaží posúvať dopredu. „Pracujem na sebe, pokúšam sa písanie štylizovať, obrúsiť a zakaždým vymyslieť čosi iné. V podstate je to beh na dlhú trať, ako pri každej inej práci, keď sa snažíte zdokonaľovať.“
Roman Kulich má už v hlave ďalšie nápady, fantázia mu beží na plné obrátky. Konkrétne pracuje na príbehu o malom dievčatku, ktoré sa vracia zo školy domov, no zastihne ju obrovská snehová kalamita, pre ktorú nemôže pokračovať a musí zavolať na 112. Dievča totiž býva na kopaniciach. „Inšpiroval som sa skutočnými udalosťami, ktoré sa kedysi na Slovensku stali. Myslím si, že to bude naozaj pútavá kniha,“ dodal spisovateľ.
