NITRA. Súčasnou monodrámou Kaia Hensela otvorilo Staré divadlo Karola Spišáka druhú polovicu svojej sezóny. Hru Klammova vojna v hlavnej úlohe s Romanom Valkovičom a v réžii Petra Chmelu uviedli v piatok v premiére v Štúdiu Tatra.
Ešte predtým hru skúšobne predstavili žiakom v Párovskom gymnáziu a Spojenej škole. Práve to je aj zámerom hry – uvádzať ju popri divadelných priestoroch aj v školách pre študentov, lebo predovšetkým oni sú cieľovou skupinou, ktorú chce osloviť. Ambíciou hry je tiež po predstavení v školách podnietiť diskusie učiteľov a študentov na túto tému.
Stráca vzdelanie význam?
Inscenácia trvá 45 minút, predstavuje akoby jednu vyučovaciu hodinu, počas ktorej profesor Klamm hovorí k divákom – ako keby k svojim žiakom. Neodpovedajú mu, nereagujú... Študenti ho totiž predtým v liste obvinili zo samovraždy spolužiaka, ktorý nebol pripustený k maturite. Vyhlásia mu vojnu tým, že počas hodiny mlčia. Toto východisko umožnilo autorovi hru napísať ako monodrámu.
„Hra má ambíciu osloviť žiakov, stredoškolákov, pedagógov, ale aj iných dospelých divákov, každého, kto má osobnú skúsenosť s učiteľom. Dnes nemá toto povolanie v spoločnosti adekvátne postavenie, je mi ľúto toho stavu, aký je, vzdelanie akoby strácalo význam,“ hovorí režisér Peter Chmela na margo témy hry.
„Učitelia priznávajú, že škola je istým spôsobom nátlak. Ja si to sám uvedomujem, pamätám si, že keď som mal 16 rokov, behal by som kade-tade a bolo na mňa treba tlačiť, aby som sa učil. A teraz som za to vďačný. Mladý človek sa musí naučiť rozmýšľať, vnímať svet, nejako naň reagovať a na základe niečoho sa v živote rozhodovať. Toto všetko nás učila škola. Aj povedať, čo chcem a čo nechcem. Ale keď budem všetko odmietať, neprídem ani na to, čo vlastne chcem.“
V monodráme po prvýkrát
Profesora Klamma vynikajúco stvárnil dlhoročný člen súboru SDKS Roman Valkovič. Ako povedal, bola to pre neho ťažká práca, 17 strán textu sa učieval aj po nociach, snažil sa do pamäte ukladať si ho v obrazoch. Cítil náročnosť prípravy a zodpovednosť za výsledok, keďže je takmer hodinu na javisku celkom sám. Monodrámu robil po prvýkrát, považuje ju za dobrú skúsenosť a možnosť naplno ukázať, čo v ňom ako v hercovi je.
Spoluprácu s Petrom Chmelom si pochvaľuje. „Je to fantastický človek aj režisér, rozhľadený, empatický, pritom skromný. Vie, čo chce, práca s ním bola ťažká pohoda,“ usmieva sa herec. „Stretli sme sa, povedali si a vysvetlili, čo bolo treba, jednoducho príjemná spolupráca. Verím, že nie posledná.“
Aj učitelia sú ľudia
Ešte pred premiérou si reakcie mladého publika tvorcovia hry vyskúšali priamo v školách. Roman Valkovič sa ako Klamm „skúšobne“ predstavil v Párovskom gymnáziu a Spojenej škole. „Hral som napríklad pred gymnazistami zo štvrtého ročníka. Boli úplne super, po hre sme sa spolu aj fotili. Páčila sa im, pochopili ju a rozumeli jej. Či vraj nemôžeme po školách chodiť aj s inými predstaveniami,“ povedal Valkovič.
Hercovi rodičia boli zhodou okolností tiež učitelia, takže o povolaní pedagóga vie svoje. Vie, že to mali a aj majú ťažké, dnes ešte viac ako v minulosti.
„Nemyslím si, že predstavenie nejako zmenilo môj pohľad na učiteľa. Za mojich školských čias sme našich učiteľov „brali“, dnes je to v mnohých prípadoch inak. V texte profesor Klamm hovorí: „dnes viem, že aj učitelia sú ľudia. Po nociach, keď nespia, premýšľajú o tom, čo mali urobiť inak“. Hra obsahuje mnoho hlbokých myšlienok, výpovedí, prináša otázniky aj odpovede. Verím, že predstavenie bude dlho úspešné a po cestách za svojimi mladými divákmi možno aj zmení pohľad študentov na svojich učiteľov,“ dodal Roman Valkovič.
