NITRA. Jedna z najvýraznejších budov Nitry sa dostane do celého sveta. Podarí sa to aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorú dali na novú poštovú známku s hodnotou 1,25 €.
Aula nitrianskej univerzity sa tak ocitne na viac ako tritisíc poštových známkach. Autorom výtvarného návrhu novej poštovej známky je akademický maliar Igor Benca, autorom rytiny poštovej známky je František Horniak. Známka má rozmery 26,5 x 22 milimetrov vrátane perforácie a vychádza vo forme tlačového listu so stovkou kusov.

Univerzitu chceli postaviť v dnešnom Polygone
Slovenská pošta si aulu vybrala do emisie národné kultúrne dedičstvo. Pamiatkovo chránený je celý areál univerzity, celkovo je to deväť budov, vrátane auly. Tá je od roku 2014 našou najmladšou národnou kultúrnou pamiatkou.
Jedinečnú budovu postavili začiatkom 60. rokov minulého storočia. Tvarom pripomína ufo, diamant alebo šošovku. Stavba sa takmer okamžite stala jedným z najvýraznejších symbolov mesta.
Pritom nechýbalo veľa a poľnohospodárska univerzita mohla byť niekde úplne inde a vyzerať inak. Prorektorka Roberta Štěpánková povedala, že jeden z návrhov počítal s tým, že univerzitu postavia v centre vtedajšej Nitry. Prednáškové miestnosti mali zasahovať územie medzi dnešným mestským a okresným úradom, časť budov školy mala stáť zhruba v miestach, kde je dnes Polygon.
"Bola to veľmi logická a atraktívna poloha vzhľadom k tomu, že išlo o centrum mesta," hovorí Štěpánková. Vedenie školy a architekti nakoniec rozhodli, že areál univerzity začnú budovať na ľavej strane rieky. Vedome totiž rátali s tým, že škola sa v budúcnosti bude rozširovať a na to bude potrebovať väčší areál.

Riskantné umiestnenie školy za riekou vyšlo
Aj keď to dnes znie neuveriteľne, mnohým ľuďom sa nápad umiestniť univerzitu tam, kde stojí dnes, zdal šialený. V tom čase táto časť mesta nebola rozvinutá, všetok život sa sústredil na druhú stranu rieky.
"Nitra sa vyvíjala v priestoroch len na pravej strane rieky Nitra a rieka bola prirodzenou hranicou. Takže niektorí sa domnievali, že vysunúť univerzitu na ľavú stranu rieky nebol šťastný nápad," hovorí Štěpánková. Až neskôr sa ukázalo, že to bol mimoriadne prezieravý ťah.
Architekti Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský z bratislavského Stavoprojektu už od roku 1955 pracovali na projekte novozaloženej Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Po smrti Miňovského pracoval od roku 1960 na rozsiahlom návrhu priestorov pre štyri fakulty a ich spoločného administratívneho a stretávacieho priestoru, Auly Maxima, sám Dedeček. Práve Aula Maxima šošovkovitého tvaru s priemerom 36 metrov, s unikátnou monolitickou rebrovou klenbou z armocementových dielcov tvaru sférických trojuholníkov, je najcharakteristickejšou a najosobitejšou časťou celého areálu.
Aréna pre 600 divákov je unikátnym dielom architekta a tímu konštruktérov vedených Ľudovítom Farkašom a Karolom Mesíkom.

Na rekonštrukciu auly nemá škola peniaze
Aula univerzity má dnes asi šesť desiatok rokov a škola momentálne rieši, ako ju zachovať v dobrom stave.
Problémy spôsobuje hlavne fasáda, kachličky postupne opadávajú. Na celkovú opravu univerzita peniaze nemá, predpokladaná rekonštrukcia auly by vyšla na milióny eur.