NITRA. Dňom, na ktorý nikdy nezabudne, sa pre Juraja Ďuriša stal 11. november minulého roka. Presne v deň premiéry muzikálu Povolanie pápež, v ktorom obľúbený herec Divadla Andreja Bagara stvárnil postavu mladého Karola Wojtylu, sa mu narodilo prvé dieťa – syn Oliver. Ráno si priamo v pôrodníckej sále užil neopakovateľný moment príchodu svojho potomka na svet, večer zas v sále DAB radosť z neutíchajúceho standing ovation. Okrem muzikálu o Jánovi Pavlovi II. môžete Juraja vidieť ešte v hrách Dobro, Štyria v ringu, Potkany či Ferdo Mravec.
Kus z neho samého
Vo februári bude mať hercov synček už takmer tri mesiace a hrdý tato sa teší z každučkej chvíle, ktorú strávi s ním a manželkou Monikou.
„Syn sa narodil v nitrianskej nemocnici 11. novembra o 7.10 h, mal 3 350 g a 51 cm. Bol som pri pôrode, lebo som to chcel zažiť, manželka vo mne cítila oporu a bola pokojnejšia. Bol tú úžasný pocit vidieť prichádzať na svet svoje dieťa, nedá sa to ani slovami opísať, to treba zažiť. Človek len s otvorenými ústami pozerá, čo sa dá v živote „vytvoriť“. Nový človiečik, ktorý je kus zo mňa samého,“ vyznáva sa šťastný Juraj.
Vyhralo meno Oliver
Zrejme si tento zázrak spolu s manželkou ešte zopakujú a malému Oliverkovi „obstarajú“ bračeka alebo sestričku. Obaja totiž pochádzajú z početnejších rodín – Juraj má ešte troch bratov a Monika pochádza dokonca z ôsmich súrodencov.
Meno Oliver pre potomka vyšlo ako favorit z užšieho výberu mien, ktoré mali budúci rodičia vytipované. Keďže boli na 3D sono v martinskej nemocnici, vedeli dosť zavčasu, že to bude chlapček, takže o dievčenských menách ani nestačili nejako vážnejšie uvažovať.
„Bolo nám jedno, či to bude chlapček či dievčatko, to radostné očakávanie a láska sú vždy rovnaké. Meno Oliver sa nám obom hneď zapáčilo, tak dobre znie s mojím priezviskom,“ usmieva sa 30-ročný he-rec.
Usadia sa v Janíkovciach
Ďuriš junior pekne rastie a každý deň sa mení, čo hrdého tatina privádza do úžasu.
„Vníma nás, vydáva rôzne zvuky, smeje sa, skúma veci okolo seba, už vie aj hlavičku tak trošku držať hore. Je pokojný, nie je to nejaké uplakané dieťa. V rámci normy sa budí, papá, všetko je tak, ako má byť,“ vraví Juraj.
„Často mu hrávam na gitare a veľmi sa mu to páči. Vydrží ma počúvať aj pol hodinu, tak dlho hrať ma dosiaľ nepočúvalo žiadne obecenstvo! Samozrejme, ku gitare patrí aj spev a ten sa tiež synovi veľmi páči. Radosť mi opätuje krásnym detským úsmevom.“
Ako správny ocino syna kúpe, prebaľuje aj kočíkuje. Až teraz, keď je sám otcom, si uvedomuje, čo všetko pre neho jeho rodičia spravili, čo všetko obetovali, kým vyrástol na dospelého človeka.
„Veľmi rád sa s kočíkom prechádzam po Vinodole, kde zatiaľ bývame u svokrovcov. Dávam si dlhšie prechádzky, najmä do tamojších krásnych viníc. S kočíkom ma možno ľudia uvidia aj v Nitre, kde budeme chvíľu bývať, ale potom sa chceme usadiť v rodinnom dome v Janíkovciach, ktorý ešte čaká rekonštrukcia.“
Za svedkov mali kolegov
S manželkou Monikou sa Juraj spoznal v Divadle Andreja Bagara. Po jeden a pol roku randenia bola svadba – v septembri minulého roka si spoločné „áno“ povedali na mestskom úrade v Nitre. Jurajovým svedkom bol herecký kolega Marián Viskup, Monika si za svedka zavolala herečku Lenku Barilíkovú.
„Mali sme takú menšiu svadbu, nechceli sme nič veľké. Bolo nás zhruba 20, väčšinou najbližšia rodina. Po obrade na radnici sme mali slávnostný obed v reštaurácii Paládium. Oblečení sme neboli tradične svadobne, skôr tak neformálne.“
Manželstvo a otcovstvo sympatickému hercovi do života prinieslo nielen veľa zmien a noviniek, ale hlavne mnoho lásky, radosti, šťastia a neopakovateľných okamihov. „A myslím si, že aj veľkú dávku trpezlivosti, bez nej to naozaj nejde, a tiež schopnosť byť kvôli synovi bdelý a pohotový, najmä v nočných hodinách,“ usmieva sa Juraj.
„Sme už rodinka, cítime takú plnosť života. Dieťa medzi partnerov vždy vnesie niečo, čo ich ešte viac spojí. Na celý život. Keď idem z divadla domov, veľmi sa na nich oboch teším, neviem sa dočkať, kedy ich uvidím.“

