NITRA. Ak sa najbližšie chystáte do OC Centro, určite neobíďte výstavu fotografií Radimíra Siklienku. V spolupráci s obchodným centrom ju pripravilo Krajské osvetové stredisko v Nitre.
Milovníkom prírody nádherné fotografie zvierat a rastlín vyrazia dych. Nie náhodou sa výstava volá Vzácne stretnutia - nie každému sa totiž podarí zazrieť a odfotiť medveďa, rysa, svorku vlkov, divú mačku či líšku. Chce to vedomosti, obrovskú trpezlivosť ale aj veľkú dávku šťastia.
Z otca na syna
Radimír Siklienka z Topoľčianok je riaditeľom Správy CHKO Ponitrie a fotografovanie je jeho najväčším koníčkom, ktorému zasvätil celý život. Do jeho tajov už dlhšie zaúča aj syna Radimíra, ktorý sa podal na otca – už teraz sa môže pochváliť niekoľkými cenami zo súťaže AMFO Amfo, určenej pre amatérskych fotografov. S otcom chodí na fotopotulky po Slovensku i v zahraničí.
Autor výstavy síce fotografiu neštudoval, ale jeho snímky sa ani náhodou nedajú nazvať amatérskymi. Svedčia o skvelom „loveckom inštinkte“, hlbokej znalosti oboru, vytrvalosti, zmysle pre detail i kompozíciu. Jedinečnosť jeho fotografií ocenili už stovky ľudí doma i v zahraničí, ale najmä odborníci z našich i medzinárodných fotografických salónov, z ktorých si autor priniesol množstvo ocenení a titulov.
Jeho fotky sa objavili v mnohých kalendároch a fotoknihách. Nedávno vyšla reprezentatívna publikácia Chránená krajinná oblasť Ponitrie, do ktorej neobyčajne krásnymi snímkami krajiny, živočíchov i rastlín prispel Radimír Siklienka aj jeho kolegovia Michal Ambros, Stanislav Harvančík, Jaroslav Košťál, Andrej Kováč, Tibor Rendek a Helena Vojteková.
Fotí od 10 rokov
Vzácne stretnutia je Siklienkova piata samostatná výstava na Slovensku. Vlani autorsky ale aj spolu s FoTOP FOTOKLUB Topoľčianky vystavoval na Ukrajine. Kolekciu jeho fotografii si návštevníci mohli pozrieť na užhorodskom zámku.
„Fotím zhruba od 10 rokov, kedy sa mi do rúk dostal starší mechový fotoaparát od môjho starého otca. Dal som do neho film, ktorý som si vyvolal, a keďže som nemal doma zväčšovák, kopíroval som ho. Negatívy som baterkou vo fotokomore presvecoval na špeciálny kontaktný fotografický papier. Takto som robil svoje prvé fotky, väčšinou bol na nich Topoľčiansky zámok a park, ktoré sú veľmi fotogenické a ja bývam kúsok od nich. Keď rodičia zistili, že to s fotografovaním myslím vážne a videli aj moje prvé snímky, kúpili mi zväčšovák,“ zaspomínal si Radimír Siklienka na svoje začiatky.
V Colorade aj Indii
Výstava Vzácne stretnutia návštevníkom ponúka 37 fotiek, ktoré autor digitálom s teleobjektívom nafotil za posledných zhruba 10 rokov. „Je to výber asi tých najlepších snímok. Ako z nich vidieť, venujem sa hlavne živočíchom. V podstate som taký fotolovec. Chodím do prírody, hľadám, fotím a na rozdiel od poľovníka, keď sa mi podarí nejakého živočícha „uloviť, vraciam sa domov spokojný ja ale aj to zviera,“ usmieva sa autor.
„Fotenie je svojím spôsobom lovecká vášeň, kedy človek špekuluje, kde objaviť a ako sa priblížiť k rôznym druhom zvierat. Je to časovo náročná vec. Niekde ste možnože aj týždeň, chodíte ráno - večer a nepodarí sa nič, a niekedy ani neviete ako a zrazu máte nádherný záber.“
Na fotografiách výstavy môžete vidieť medveďa, líšku, vlky, kolibríka, losa, daniela, zubra, mačku divú, dudka, sojky či motýle. Snímky vznikli v slovenskej prírode, ale aj v zahraničí.
„Vtáčika rybárika som fotil v Indii, kde som bol pred rokmi na fotoexpedícii. Kolibríka aj losicu som „ulovil“ v národnom parku Rocky Mountains v Colorade v USA. Americký druh stehlíka som fotil tiež v Colorade a Utahu, kde sme boli na fototripe. Stretli sme sa tu dvaja slovenskí fotografi a náš americký priateľ a dvaapoltýždňa sme nerobili nič iné, len „naháňali“ a fotili rôzne druhy živočíchov. Orliak morský je z národného parku Hortobágy v Maďarsku, slávika modráka som nafotil v Nórsku.“
Jastraba krahulca odfotil na dvore
Ako autor vraví, fotenie v prírode je pre neho úžasný relax, oddych. A keď sa mu navyše podarí krásny záber, je neuveriteľne šťastný. Každá z fotografií má sebou zaujímavý príbeh svojho vzniku, je jedno, či je zo Slovenska alebo zahraničia. „Napríklad túto krásnu líštičku som odfotil pri Topoľčiankach,“ ukazuje autor.
„Čakal som zamaskovaný na okraji lúky a ona sa vybrala smerom ku mne. Priblížila sa na asi dva metre a skúmala, čo je to tam za čudo. Bolo to veľmi milé stretnutie. Medveď sediaci na strome je zo severného Slovenska. Nebol som pri ňom blízko, fotil som ho teleobjektívom z asi 100 metrov. Myslím si, že ma ani nezbadal, ale ja som sa radšej rýchlo pratal preč. Vlky sa mi podarilo odfotiť napríklad na východnom Slovensku. Sú to plaché zvieratá, ale sú isté miesta, kde ich možno stretnúť. To sú však tajomstvá, ktoré sa neprezrádzajú... Krásne zábery som však spravil aj doma v záhrade pri kŕmidle. Takto sa mi z okna domu podarilo odfotiť jastraba krahulca, ktorý pri kŕmidle striehol na sýkorky.“
Radimír Siklienka si veľmi cení fotografiu s dvoma sojkami, ktorá doma i vo svete získala niekoľko ocenení. Záber „nosil v hlave“ dlhý čas. V zime chodieval na miesto v Tribči, kde sa vyskytovali a v kryte čakal, kedy sa objavia. „Asi až po 5 rokoch sa mi pošťastilo vystihnúť úžasný moment bitky dvoch sojok, trvalo to len pár sekúnd, ale podarilo sa mi ho zachytiť. Je to skutočne „vychodená“ fotografia.“
Jeho snom je Afrika
Fotograf pri svojich potulkách stretáva rôzne druhy zvierat, ale ako hovorí, necíti sa byť ohrozený. „Medveď, pokiaľ o vás vie, väčšinou odíde a ja ani špeciálne nevyhľadávam takéto stretnutia, ten záber sa mi podaril náhodou. Skôr sa mi pritrafí úraz, že sa šmyknem či spadnem. To sa mi stalo v USA, kde som sa šmykol na skale a mal som čo robiť, aby to nedopadlo horšie. Padal som asi 2 metre s fotoaparátom vysoko v ruke, aby sa mu nič nestalo. Udrel som si nohu a chvíľu som kríval.“
V najbližšom období sa na potulky s objektívom vyberie najskôr na jar, niekedy na jeseň sa chystá do Maďarska. Jeho snom ešte od detstva je fotiť v africkej divočine, navštíviť národné parky a zvečniť fotogenickú krásu tohto kontinentu. „Neviem, či sa mi to niekedy podarí, ale tiež som si nemyslel, že sa niekedy dostanem do Ameriky alebo Indie,“ pousmial sa fotograf.
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
(zdroj: (ČE))
Jedna z cien, ktorú si Radimír Siklienka v roku 2014 priniesol z Ameriky. Je do nej zakomponovaná jeho ocenená fotografia dudkov. (zdroj: (ČE))
