NITRA. Pomyselné pero spisovateľky Evy Hraškovej nezaháľa – nedávno vydala svoju piatu knihu Rande so svokrou. Mladá nitrianska autorka píše knižky s viac-menej ženskou tematikou, ale jej romány Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti a Nebo vonia tebou majú aj dosť mužských čitateľov.
Vlani tematicky načrela do celkom iného „súdka“ – vydala krimi triler „Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé“, kde jej ako kulisa deja poslúžilo tajuplné miesto neďaleko Lehoty a jeho strašidelné legendy. Knihu napísala so svojou kamarátkou - spisovateľkou Kristínou Ježovičovou a ako už názov hovorí, je to trošku drsnejšie čítanie ako jej predošlé tituly.
Nekonečný zdroj inšpirácie
Novinka Rande so svokrou svojím názvom už tiež čo-to napovedá, vtipy o svokrách sú povestné. Ako Eva Hrašková hovorí, v každej knihe sa snaží priniesť čitateľom niečo nové, no určite nie je jedinou autorkou, ktorá medziľudské vzťahy považuje za nekonečný zdroj inšpirácií. Inak tomu nebolo ani v knihe Rande so svokrou.
„Jedna z mojich veľmi dobrých kamarátok začínala náš rozhovor pri káve vetou: „Mňa z tej mojej svorky porazí!" Keď hovorila o príhodách, ktoré s ňou zažíva, neskutočne som sa bavila, no zároveň som bola zhrozená z toho, že takéto ženy naozaj existujú. Na internete ma zasa zaujala príhoda o stratenom snubnom prsteni. Mohla ho „budúca mamička" vyhodiť do smetného koša?“ prezrádza Nitrianka zdroje svojej inšpirácie.
„O pár dní neskôr som si v obchode, v rade pri pokladni, vypočula jednu veľmi výraznú pani v zrelom veku. Z jej hlasného, afektovaného prejavu som pochopila, že ohovára svoju potenciálnu nevestu. Inšpirovala ma natoľko, že som domov prišla s námetom na knihu. Toľko impulzov za taký krátky čas muselo vyústiť do niečoho veľkého - u mňa je to vždy nový rukopis.“
Pri písaní sa zabávala
Písanie autorke trvalo dlhšie ako pri predošlých knihách, pripisuje to zaneprázdnenosti a pracovným povinnostiam. „Spriadanie osudu hlavnej hrdinky - mladej učiteľky Aleny Naďovej - bolo pre mňa skutočne zábavné. Už pri písaní som dúfala, že sa moji čitatelia nielen zhrozia z intríg, ktoré si ľudia dokážu napáchať, ale si aj oddýchnu a zabavia sa. Vychádzala som z toho, že vtipy o svorkách sú veľmi vydarené, no, žiaľ, sčasti aj pravdivé. Aj preto sa stali súčasťou tejto knihy. Pri písaní ma inšpirovali tiež príhody známych i neznámych ľudí, príbehy, ktoré sa objavili v televízii. Niektoré ma zarazili, no väčšina z nich ma pobavila,“ vysvetľuje Hrašková.
„Napriek ľahkosti písania som rukopis pripravovala takmer rok, s väčšími prestávkami som sa k nemu vracala, čo ale nebolo na škodu veci. Text som po každej pauze čítala odznova, preto som ho mohla očistiť a niekoľkokrát prepísať ešte predtým, ako sa dostal ku korektorke. Aj do vydavateľstva som ho posielala až niekoľko týždňov po dopísaní, nikam som sa neponáhľala. V tom čase som totiž pracovala aj na knihe Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé. Tá nakoniec prišla na knižný trh ešte pred Rande so svokrou, hoci som sa do nej pustila až tesne pred dokončením „Svokry".
Názov vymyslela ešte skôr ako knihu začala písať. Vraj to bolo ešte v ten deň, ako jej príbeh skrsol v hlave.
„Predstavila som si dokonale vyzerajúcu postaršiu ženskú a utláčanú potenciálnu nevestu. Čo je rovnako absurdné ako takýto vzťah? Rande s takouto osobou, hoci by ňou mala byť aj svokra... Počas písania aj po dokončení rukopisu som ešte skúsila vymyslieť iné názvy, no žiadny sa mi nehodil tak, ako ten pôvodný,“ pokračuje spisovateľka.
„Väčší problém som však mala s výberom obálky. Túžila som po niečom abstraktnom alebo práve naopak, po niečom, čo by úplne vystihlo moju knižnú svorku. V istej fáze bola moja obálka kreslená, našťastie, nakoniec zasiahol vydavateľ a spoločnými silami sme sa dohodli na obálke, ktorá dala tvár Alene Naďovej, nie svokre.“
Ocenia svoje vlastné svokry
Kniha je plná príhod, ktoré sa skutočne stali, hoci sa zdajú byť neuveriteľné. Sú zo životov mnohých žien, spojené do celistvého životného príbehu mladej učiteľky, ktorá napriek perfektným jazykovým schopnostiam, začína svoju kariéru za katedrou. Vlastne aj jej povolanie je jedným z kritérií, za ktoré je už pri prvom stretnutí s budúcimi svokrovcami prísne súdená...
„Možno sa zdá, že som pri tomto námete kráčala po tenkom ľade, ale reakcie najbližších som sa nebála. Všetko je to o vzťahoch, ktoré s ľuďmi máte. Ja viem, oni vedia a z názoru ostatných si ťažkú hlavu nerobím. Vždy sa nájde niekto, kto sa v tej-ktorej knihe nájde, väčšinou to však nie je pravda. Našťastie sú ohlasy na moje knižky najmä pozitívne. Rande so svokrou pred vydaním ako komplexnú knihu nečítal nikto, z času na čas som ale vydarenú kapitolu poslala kamarátke. Keď mi odpísala, že sa bavila, vedela som, že idem dobrou cestou,“ hovorí Hrašková.
Po romantických rukopisoch a dvoch knihách s krimi zápletkou túžila ponúknuť čitateľom niečo, pri čom zabudnú na všedné starosti a zabavia sa. „Úplne mi postačí, ak si po prečítaní čitateľky uvedomia, aké skvelé svokry majú a možno ešte čosi... Akými svokrami nikdy nebudú.“
Kniha podľa autorky prirodzene ústi do veľmi reálneho konca. Len málokto by vydržal žiť s človekom, ktorý dovolí, aby v ich vzťahu diktovala pravidlá svorka, ktorá poťahuje za nitky tými najhoršími spôsobmi. Ale určite čitateľ zažije aj nemalé prekvapenie.
Vrátila sa v čase
Svoje knihy Eva Hrašková už tradične nekrstí. Veľmi rada sa však s čitateľmi stretáva na besedách. Najviac jej utkvela v pamäti posledná. „Vrátila som sa na nej totiž v čase a zavítala som medzi študentov Obchodnej akadémie v Nitre, kde som kedysi študovala aj ja. Decká boli skvelé, mali množstvo otázok a ja som sa tam cítila ako doma.“
Autorka momentálne oddychuje, užíva si všetko, čo bolo a je spojené s vydaním dvoch posledných kníh a ich cestou k čitateľom. „Nezaháľam však úplne. Tento rok sa moja poviedka objavila v ročenke Nevesta, z čoho sa neskutočne teším. Nevylučujem, že sa opäť objavím aj v nejakej zbierke poviedok. V hlave nosím niekoľko nápadov na super knihy a dúfam, že sa čoskoro pretavia do nových príbehov,“ dodala Hrašková.
