NITRA. Je učiteľom na nitrianskom konzervatóriu a zároveň spisovateľom. Jeho žiaci jeho knihy čítali, v tej druhej sa aj objavili – s plným menami a charakteristickými vlastnosťami. Bolo pre nich vzrušujúce byť súčasťou deja fantasy príbehu pre mladých, dokonca sa vraj hlásili na „lukratívne“ postavy.
Marián Kubicsko má svoje povolanie rád, rovnako aj spisovateľskú dráhu. Hoci sa ako žiak neprejavoval literárnym talentom a nikdy si nemyslel, že raz bude písať, knihy si ho podmanili. Už ako chlapec sa stal vášnivým čitateľom a môže za to paradoxne havária na motorke. Dodnes číta ako o život – jeho rekordom je deväť kníh za päť dní.
Vežou elfov v stopách Konkola
Štyridsaťjedenročný Nitran vyštudoval gymnázium v Šali a na UKF aprobáciu dejepis – slovenský jazyk a literatúra. Je autorom dvoch kníh fantasy pre mládež - Veža elfov a Potvorobijci. Popri práci na románoch píše aj poviedky. Krátko po vydaní prvej knihy mu vyšli v zborníku Fantázia 2014 a v roku 2015 v zbierke humorných poviedok Rozmarná fanastika. Vlani sa stal víťazom literárnej súťaže Poviedka Istrocon 2016.
Veža elfov vyšla v roku 2014, na festivale fantastiky Istrocon v Bratislave ju do života uviedol spisovateľ Štefan Konkol. Keďže je aj karatista, na knihe rukou efektne „rozsekol“ gumený balón.
„To, že bol krstným otcom práve on, nebola náhoda. Čítal som celú jeho fantasy tvorbu. Pred rokmi vydal knihu Pohrobok a ja som s jeho dovolením napísal jej voľné pokračovanie Veža elfov. Predtým som sa zúčastnil literárnej súťaže Poviedka zo sveta Pohrobka, ktorú zorganizoval Štefan Konkol. Jeden ročník som vyhral, v druhom som skončil na druhom mieste. Prišiel som potom za ním s návrhom, že by som napísal pokračovanie jeho príbehu. Čítal ho pred vydaním, aj ho schválil, páčilo sa mu,“ popisuje Marián Kubicsko svoje spisovateľské začiatky.
Veža elfov je príbehom o mladom chlapcovi Richardovi z nášho sveta. Musí sa dostať do sveta trpaslíkov, aby zničil Zlo. Nanešťastie, prenesie tam isté knihy, o ktoré má záujem aj Pán Zla. Knihy nakoniec nemá ani jeden z nich a vo vzájomnom súboji sa Richard musí spoľahnúť na priateľov a svoju odvahu.
Pripomienky študentov mu pomohli
„Druhá kniha je moja vlastná, nijako nesúvisí s Konkolovou tvorbou. Potvorobijci vyšli koncom decembra minulého roka a v januári ju v Stredovekej taverne, kde som mal autorskú čítačku, pokrstil jej ilustrátor Jakub Šimjak – paintballovou pištoľou, lebo paintball je zakomponovaný do príbehu,“ prezradil Kubicsko.
Potvorobijci je dobrodružno-fantastický román pre mládež od 13 rokov. Ako autor vraví, inšpiroval sa trochu Troma pátračmi, ktorých čítal ešte ako chlapec, ale jeho príbeh je taký dospelejší. Hlavní hrdinovia Lukáš, Erik, Buco a Lara sa stretávajú v letnom military tábore, kde zažívajú rozličné dobrodružstvá a objavujú tajomstvá tábora. Aj tie nechcené. Lukáš sa s pomocou istého čarovného artefaktu dostane do doby Slovanov, kam potom prenesie aj svojich kamarátov. Spolu s arcibiskupom Adalrámom musia bojovať proti avarskému démonovi. Časom nakoniec zistia, že military tábor nie je tak celkom bežným táborom pre deti...
„Niektorým mojim žiakom, ktorí mali záujem, som dal Potvorobijcov prečítať ešte v rukopise. Bolo to osožné, povedali mi, čo im v príbehu nesedelo, nepáčilo sa a podobne. Nemám už 18 rokov, takže ich názory a pripomienky mi veľmi pomohli,“ priznáva autor. „Na ich radu som do textu vniesol aj ľahký nádych erotiky, ale i tak je príbeh skôr akčnejší ako o láske.“
To, čo píše, si autor vizuálne predstavuje. Keď pracoval na Veži elfov, trpaslíčke Lujse nadelil všetečnú povahu a podrezaný jazyk. Jeho manželka bola vtedy práve tehotná a on si tak trochu ako Lujsu predstavoval svoju nenarodenú dcéru. A dnes sa 6-ročná Laura vraj na hrdinku knihy trochu podobá...
Ako predobraz postáv mu poslúžili aj jeho študenti, ktorých do Potvorobijcov zakomponoval s plnými menami aj ich charakteristickými vlastnosťami. „Samozrejme, s ich súhlasom. Dokonca sa potom aj sami hlásili: ja chcem byť štvrtou mŕtvolou...,“ smeje sa spisovateľ. „Keď ma počas vyučovania niečím nahnevali, večer som ich v knihe „zavraždil“. Ale hnev ma čoskoro prešiel a zas som ich oživil.“
Televíziu nepozerá
Prečo Marián Kubicsko píše fantastiku pre mládež? Práve tento žáner si ho ako chalana získal, ale inak prečítal všetko možné. Najviac vtedy, keď bol chorý a nič iné nemohol robiť. Tým prvým impulzom k čítaniu bol trest.
„Spomínam si, ako mne a kamarátovi zakázali rodičia v lete chodiť k Váhu a kúpať sa. Vyrastal som vtedy v Seliciach. Dôvodom bolo to, že sme si od kamarátovho otca „požičali“ motorku a havarovali sme na nej. Boli sme asi siedmaci,“ spomína Marián Kubicsko. „Za trest sme mohli byť len na dvore, tak sme sa opaľovali a hlavne sme si čítali. Za obeť padli všetky verneovky, čo sme mali doma, keď sme už všetko prečítali, zašli sme po ďalšie knihy do knižnice. Lovci mamutov, Traja pátrači... Čítali sme do nemoty. Odvtedy ma to tak veľmi chytilo. Doteraz som prečítal stovky a stovky kníh, nie je deň, kedy nemám v ruke nejakú knihu. Televíziu nepozerám a vôbec mi nechýba.“
Momentálne má Nitran rozčítanú križiacku trilógiu od švédskeho autora Jana Guilloua, predtým ho zaujala Pieseň krvi od Anthony Ryana. Veľmi rád má aj knihy od Bernarda Cornwella či fantasy príbehy od Juraja Červenáka. Popri čítaní stačil autor napísať svoj tretí príbeh - u vydavateľky má rukopis fantasy románu pre dospelých.
Do práce chodí rád
Okrem kníh a písania má Marián Kubicsko aj ďalšie záľuby – baví ho história, hrá paintball, občas vyskúša počítačové hry a ak je možnosť, zahrá si aj nejakú dobrú spoločenskú hru. „No hlavnou záľuba je moja 6-ročná dcérka a manželka. Rodina je moja priorita, ale keď odchádzam do práce, musím povedať, že rád, lebo učenie ma baví a to dnes môže povedať možno málo ľudí. V práci si doslova oddýchnem, mám šikovných a inteligentných žiakov. Keďže som veľký turista, s mojou triedou chodievam na školské turistické výlety, boli sme napríklad vo Vysokých Tatrách, v Západných Tatrách,“ hovorí Marián Kubicsko.
„V Nitre pôsobím 10 rokov, predtým som 13 rokov učil na základnej škole vo Veľkom Bieli. To bol pre mňa raj, mám na to obdobie krásne spomienky. Keď bolo veľmi horúco, riaditeľka vydala nariadenie, aby všetci žiaci školy prerušili vyučovanie a išli sa kúpať do neďalekého jazera.“
Knihu pokrstil jej ilustrátor Jakub Šimjak paintballovou pištoľou. (zdroj: Archív M. K.)
Autor a učiteľ Marián Kubicsko so svojimi žiakmi. (zdroj: Archív M.K.)
