NITRA. V krajskej knižnici sa deti nedávno stretli so spisovateľkou detskej literatúry Janou Necpalovou. Besede predchádzala literárna hodina v rámci čitateľskej súťaže Čítajte s nami, ktorú absolvovali žiaci 2. - 4 ročníka ZŠ Fatranská v Janíkovciach.
„Zahrali sa na „troch pátračov" a na základe istej informácie hľadali tituly v knižnom fonde. Ďalšie deti nenútenou formou porozprávali obsahy kníh, ktoré čítali. Ako bonus nám zarecitovali básne, ktoré si pripravili na Hviezdoslavov Kubín. Doniesli nám tiež valentínky, ktoré vyrobili, a rôzne obrázky, ktoré teraz krášlia našu knižnicu,“ povedala Niké Čaja z oddelenia detskej literatúry.
Špeciálny vzťah ku každej knihe
Keď prišli štvrtáci zo ZŠ sv. Svorada a Benedikta, beseda sa Janou Necpalovou sa mohla začať. Autorka deťom predstavila svoju tvorbu, ktorá je venovaná práve im. Napísala knihy Tajomstvo pečate mesta, Papučky, Na jeden deň labuťou a Zo škrupiny.
Ako vraví, má rada všetky svoje „literárne deti“, ku každej knižke má špeciálny vzťah z rôzneho dôvodu. „Ku knihe Tajomstvo pečate mesta preto, lebo bola prvá, k titulu Na jeden deň labuťou preto, lebo všetky osoby z knihy sú skutočné a mám k nim nejaký osobitý vzťah. K Papučkám zas preto, lebo na tejto knihe pracoval tím ľudí - mojich priateľov a ku knižke Zo škrupiny 1 preto, lebo už pri jej písaní som vedela, že bude aj Zo škrupiny 2.“
Dej Necpalovej knižiek malých čitateľov strhne. Napríklad v knihe Tajomstvo pečate mesta sa školákovi Maťovi splnil sen mnohých detí - ostal sám v obchode s hračkami. Knihu písala spolu so svojimi žiakmi a vraj sa pri tom výborne zabavili.
V knižke Na jeden deň labuťou sú rozprávky a poviedky o kráse, priateľstve, láske, hlúposti... O tom, čo dokážeme jeden pre druhého urobiť, ale aj o tom, ako si dokážeme ubližovať.
Titul Papučky zas deťom prináša pôvodné detské básne, ktoré na CD zhudobnili renomovaní autori. Pri knihe sa dá tancovať, spievať aj zaspávať.
Vyrastala so svojimi hrdinkami
Keď bola spisovateľka malá, nežila vraj práve radostné detstvo, tak si začala vytvárať svoj vlastný svet, v ktorom by vedela žiť. Bola Pipi, Anna zo zeleného domu, Jana Eyrová, Angelika, Anna Karenina, a tak sa cez hrdinky románov dopracovala až do dospelosti.
„Školu som milovala. Bol tam pokoj, poriadok, systém. Na literárne súťaže som chodila a darilo sa mi. Môj učiteľ literatúry ma nútil písať a ja som písala. Najradšej som mala slohové úlohy. V jednej knihe som raz čítala niečo, čo ma vystihuje - „Ak muž otvorí dvere, nie je to nič, len otvorené dvere. A ja dokážem o tom napísať niekoľkostránkový príbeh“.
Jana Necpalová píše knihy a učí v krásnej dedinke Hôrky pri Žiline. K „svojim“ deťom má osobitý vzťah. „Učiteľstvo je moje poslanie, nie práca. Ale som predovšetkým mama a mám blízko k detskej duši. Kto ma osobne pozná, vie, že skôr rozumiem deťom, ako niektorým dospelým,“ vysvetlila, prečo píše práve pre deti.
Sme otrokmi času
Jej prvými čitateľmi sú jej deti. „Mám to veľké šťastie, že žijem v spoločnej domácnosti so štyrmi mladými ľuďmi vo veku 19, 20, 26 a 28 rokov. Sú mojou inšpiráciou, mojím potešením, zmyslom života. Hlavne sú mojimi kritikmi,“ hovorí spisovateľka. „Aj moji žiaci čítajú moje texty, moje knihy. Dokonca vedia, čo práve píšem a o čom.“
Na inšpiráciu Jane Necpalovej stačí pohľad, udalosť, pekná veta, situácia a ona si z nej vezme, čo potrebuje. Na napísanie knihy Zo škrupiny ju inšpiroval chlapec na jednej besede. „V mojich knihách často vystupujú aj moje vlastné deti aj so svojimi povahovými črtami. Som im za to vďačná.“
Autorka aj na základe vlastnej skúsenosti skonštatovala, že spoločným problémom dnešných ľudí je čas. Stali sme sa otrokmi času. Stále sa niekam ponáhľame, stále niečo naháňame. A hoci za nás veľa práce urobia stroje, aj tak sme nič nezískali.
„Aj u mňa je problém čas. Najradšej píšem, keď je v byte už ticho a všetci spia. V šesťčlennej rodine je to celkom problém. Ale nepozeráme televízor, nepočúvame rádio, takže niekedy sa mi podarí o deviatej nájsť pokoj, zavrieť sa v izbe a písať. Niekedy píšem rukou, inokedy priamo do počítača.“
Najdôležitejšie je byť dobrým človekom
Ako autorka prezradila, vždy chcela písať, vyjadrovať sa slovami k ľuďom. „Nemám problém vystúpiť pred dav ľudí a prihovoriť sa im. Problém je ale v tom, že hoci sa moje knihy páčia a sú vypredané a robí sa dotlač, nemám financie na reklamu, marketing, ako iní spisovatelia,“ zdôvodňuje Necpalová. „Nemôžem si dovoliť vydať dve knihy ročne v niekoľkotisícovom náklade, lebo nemám za sebou silné vydavateľstvo. Takže dobro z mojich knižiek sa musí šíriť samo. Ale to nevadí.“
Malým čitateľom chce cez hrdinov svojich kníh povedať, že najdôležitejšie je byť dobrým človekom, bez ohľadu na školský prospech, postavenie rodičov či bohatstvo. „A to hovorím aj mojim žiakom, lebo je dôležité byť dobrým človekom.“
Autorka momentálne odovzdala rukopisy Zo škrupiny 2, Cesta do Austrálie aj Papučky 2. Chystá tiež jednu pre ňu výnimočnú knihu, ktorú nosí v hlave už pár rokov a čaká na tú správnu chvíľu. „Práve začínam, mám prvé stránky a nesmierne si to užívam. A píšem aj pre dospelých, ale to je už iný príbeh,“ dodala Jana Necpalová.
