NITRA. Milovníci divadla sa môžu tešiť na ďalšiu výbornú komédiu – tentoraz z atraktívneho prostredia ženských kúpeľov. V Divadle Andreja Bagara (DAB) intenzívne pracujú na naštudovaní predstavenia Syna čo dcéru? Premiéra je naplánovaná na 10. marca vo veľkej sále. V hre nájde uplatnenie veľká časť hereckého súboru divadla, ako hosťujúci herci sa predstavia Peter Sklár a Elena Kolek-Spaskov
Réžie sa ujala osvedčená Adriana Totiková, ktorá sa v DAB podpísala pod úspešnú komédiu Druh: žena. Text napísala Táňa Kusá, dramatička a redaktorka Slovenského rozhlasu.
Do divadla po dvoch rokoch
Dobová komédia z 80. rokov minulého storočia je podľa slov režisérky Totikovej inšpirovaná reálnym prostredím kúpeľov Lúčky. „Povestné a známe boli v tej dobe tým, že to boli čisto ženské kúpele a z toho vyplýva aj ako keby základný rozmer humoru tejto hry – pôjde o mužsko-ženské vzťahy, re-spektíve o nedostatok mužov v danom prostredí,“ vysvetľuje Totiková.
„Druhou vážnejšou témou, ktorá dáva akoby hĺbku tejto komédii, je túžba po dieťati. Pridáva tiež hre na aktuálnosti, pretože, ako vieme, problém natality je v súčasnosti dosť veľký.“
Titul vznikol na objednávku divadla. Ženskú tematiku spracovať trochu iným spôsobom ako v hre Druh: žena prizval Totikovú šéfdramaturg DAB Svetozár Sprušanský. Režisérka v rámci možností obsadila všetkých hercov, ktorí účinkovali aj v jej predchádzajúcom predstavení, lebo na tú spoluprácu má veľmi príjemné spomienky.
„Do nitrianskeho divadla sa vraciam po dvoch rokoch. Aký bol návrat? Mám jemné pnutie, až také pozitívne chvenie, veľmi sa na to teším. Táto hra je pre mňa určite výzvou, lebo je inscenačne náročnejšia než Druh: žena. Strieda sa v nej veľa prostredí, situácií a postáv, bude obohatená o rôzne choreografie, pesničky „dedinskej kapely“ a hudbu, ktorú pre túto inscenáciu tvorí Marián Čekovský. “
Dedinčanky pľuli na pacientky
Text inscenácie napísala Táňa Kusá, známa divadelná a televízna autorka, scenáristka a redaktorka. Bude mať s ním v DAB svoju premiéru.
Prezradila, že jej hra mala v hlave aj na papieri bohatú minulosť. Pomaly dozrievala dlhé roky, nie vždy boli také ekonomické podmienky, aby sa mohla realizovať. Pôvodne mala byť televíznym filmom, ale došlo k personálnym zmenám a nebolo z toho nič. Verziu textu pre film spolu s dramaturgmi DAB aj režisérkou preto prispôsobili podmienkam divadla.
Ako hovorí, hra je inšpiráciou priamo zo života. V mladosti aj v zrelšom veku absolvovala kúpele ženské i miešané.
„Pre potreby hry som si niečo vymyslela a niečo odpozorovala na vlastné oči. Bola som pozorovateľkou centra diania – naozaj existovala dobrovoľná sexuálna jednotka miestnych mládencov, ktorí sa priživovali na tom, že v ženských kúpeľoch je 450 žien, ktoré túžia po mužovi. Nemajú ho tam, lebo ten „ich“ je kdesi práve doma. Bolo známe, že dedinčanky pľuli na pacientky, lebo im vraj odvádzajú manželov a mládenci sa zas nechcú ženiť.“ konštatuje Táňa Kusá.
„Neviem, ako sa nám zamýšľaná dávka humoru v hre vydarila. Je to lascívny humor, ale s vkusom, nie ordinárny.“
