NITRA. Knihu určenú nielen odborníkom, ale aj verejnosti zaujímajúcej sa o architektúru nášho mesta predstavili v Antikvariáte s Libressom. Titul Architektúra 20. storočia v Nitre autori Richard E. Pročka a Juraj Novák koncipovali ako vedeckú monografiu, ktorej jazyk je však zrozumiteľný aj laikom.
Vo svete neznámy
„Kniha má podtitul Stav poznania. Dokumentuje stav nášho archívneho výskumu, v ktorom sa snažíme priniesť čo najviac nových informácií o architektúre Nitry 20. storočia,“ hovorí Juraj Novák.
Ako Richard R. Pročka doplnil, snažili sa prostredníctvom stavieb vymenovať všetky smery, ktoré sa objavili v Československu, dokonca aj také, ktoré inde vo svete nenájdeme. „Príkladom je rondokubizmus, ktorý bol vyslovene pokusom o vytvorenie národného slohu v rámci Československa. V Nitre je rondokubistickým objektom príklad budova školy na Cintorínskej ulici, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj obytné budovy, ktoré na ňu nadväzujú na Štúrovej ulici. Takéto bytové domy sa stavali v 20. rokoch minulého storočia ako nová bytová výstavba pre úradníkov a učiteľov.“
Naši architekti na špičke
Ťažiskovo sa kniha podľa Pročka zameriava na modernu 1. polovice 20. storočia, hlavne medzivojnové obdobie, kde úsilie o modernú architektúru prerástlo do funkcionalizmu. Ten bol hlavným vývinovým prúdom v rámci modernej architektúry. „V knihe sa venujeme aj povojnovej architektúre – neskorej moderne, ktorá sa naplno rozvinula v 50. rokoch v socialistickom realizme. V 60. rokoch, kedy došlo v spoločenskému a politickému odmäku, sme opäť mohli nasávať impulzy zo západnej Európy a nejako sa snažiť dobehnúť dobu,“ hovorí Pročka.
„Dobiehanie prebehlo veľmi úspešne, lebo sme sa znovu, tak ako v medzivojnovom období, dokázali vyrovnať svetovým trendom. Naši architekti boli na špičke a uznávaní vo svete.“
Účelom knižky podľa Nováka bolo aj to, aby ľudia zdvihli svoj pohľad z dlažby mesta hore a začali sa okolo seba viac pozerať. „Jednoznačne môžeme preukázať, že v Nitre je veľmi hodnotná architektúra. Ak sa pozrieme len na medzivojnové obdobie, 1. republiku, máme tu významných architektov i stavby, ktoré konkurujú aj Prahe či Bratislave,“ konštatuje autor.
„Takisto bohaté je povojnové obdobie až do revolúcie, reprezentujú ho známe mená i stavby, napríklad areál SPU architektov Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj sídliskové komplexy Predmostie, Chrenová I., Párovce od Michala Maximiliána Scheera. Takisto sú v knihe aj nerealizované projekty, napríklad Scheerov projekt Klokočiny. Pôvodne mala vyzerať podobne ako Chrenová I., ale politika rozhodla.“
Kniha nemapuje všetko, čo je v Nitre. Zo začiatku autori vychádzali z literatúry, ktorá pochádzala prevažne z výskumu profesorov Henriety Moravčíkovej a Matúša Dullu, jedných z najlepších historikov a teoretikov architektúry na Slovensku. Nitrania sa potom snažili chýbajúce miesta v ich výbere doplniť.
„Na Nitru sa musíme pozerať v reálnom kontexte dejín. Historická Nitra v marci 1945 podľahla ničivému bombardovaniu, zachovalo sa málo. To, čo ostalo a vznikalo po vojne môžeme hodnotiť ako veľmi hodnotnú architektúru,“ dodal Novák.
