Ján Štajer strávil celú kariéru v drese rodnej obce, súťažne hral do 36 rokov, brankári sa mali na pozore najmä pred jeho ľavačkou. Do čarov najkrajšej hry zasvätil aj syna Janka, prvé kľučky robili spolu na ihrisku v Alekšinciach, hrdý tatko až rástol od pýchy, keď sa jeho Janko stal kapitánom „áčka“ ligovej Nitry.
„Otec ma učil kopať do lopty, jemu vďačím za všetko, čo som dokázal vo futbale. Toľko by som mu chcel povedať, za všetko poďakovať, navždy zostane v mojom srdci,“ ťažko sa zmieruje s krutým údelom Ján Štajer mladší.
V Alekšinciach trénuje prvé mužstvo, aj v utorok zakýval rodičom cestou na tréning. Keď mu potom šéf klubu Tibor Glenda oznámil tú strašnú zvesť, utekal domov. Záchranári robili, čo mohli, tatka mu už ale nevrátili.
Aj chlapi plačú, „Juncovi“ sa v tej chvíli zrútil svet. Nepochopí, kto nezažil. Pred týždňom oslávil 35. narodeniny a teraz pochoval milovaného otca.
Na poslednej ceste vyprevadila v sobotu Jána Štajera rodina, priatelia, známi, plakala celá dedina. Aj pamätníci spomínali, že taký pohreb v Alekšinciach nemali. Odišiel dobrý chlap, manžel, otec aj kamarát. Všetci, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.
