NITRA. Dnešnou Popolcovou stredou sa v rímskokatolíckej cirkvi začína 40-dňové obdobie duchovnej prípravy
na Veľkú noc - najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Súčasťou liturgie počas sv. omší v rímskokatolíckych kostoloch v tento deň je posvätenie popola. Kňazi a diakoni značia znamenie kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva k pokore a pokániu.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od ôsmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Koncil v Benevente v roku 1091 zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža na čelo veriacich. Tento obrad sa kedysi konal na prvú pôstnu nedeľu, ktorou sa pôvodne 40-dňové obdobie pôstu začínalo.
Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Jedávajú sa obvykle cestoviny, najmä rezance alebo pirohy. Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento
deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Svedčia o tom napríklad porekadlá ako pirohy - tučné bravy, rezance - dlhé klasy, proso - hojnosť peňazí.
Popolcovou stredou sa pôst začína aj pre evanjelikov, i keď dôraz kladú hlavne na prvú pôstnu nedeľu. Pre gréckokatolíkov byzantského obradu sa pôst pred Veľkou nocou čiže Paschou nazývaný Svätá štyridsiatnica začal už o dva dni skôr, teda v pondelok 27. februára a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou, čiže do 14. apríla.
V pondelok 27. februára sa začal veľký pôst pred Paschou aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára a v tomto roku oslávi Veľkonočnú nedeľu v rovnakom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi - čiže 16. apríla, čo býva raz za štyri roky.
