NITRA. V poradí už svoju štrnástu knihu predstavila v Nitre známa spisovateľka Denisa Fulmeková. Početní návštevníci, ktorí sa na besede Literárneho klubu Janka Jesenského stretli v kaviarni Divadla Andreja Bagara, si vypočuli zaujímavé rozprávanie.
Pozadie vzniku svojej novej knihy Konvália predstavila sama autorka, k jej tvorbe i novinke sa vyjadril profesor Tibor Žilka z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr UKF. Herečke Lenke Barilíkovej sa zas podarilo poslucháčov priam vtiahnuť do deja knižky, keď z nej predniesla zopár úryvkov.
Príbeh lásky na pozadí vojny
Denisa Fulmeková na Konválii s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga intenzívne pracovala 4-5 mesiacov. Samotnému písaniu predchádzalo niekoľkoročné zbieranie a dôkladné štúdium materiálov, z ktorých vychádzala.
Ako povedala, nie je to jej prvá kniha, ktorá by mala autobiografické črty, no Konvália sa viacej dotýka jej rodinných príslušníkov. Príbeh ich rodinnej histórie je mocne prepletený s príbehom našej krajiny, rôznych udalostí, ktoré sa cez Slovensko prevalili v 20. storočí a hlboko ovplyvnili osudy mnohých rodín. Veľmi konkrétne sa udalosti 2. svetovej vojny a obdobia po nej dotkli aj jej rodiny.
„O napísaní tejto knihy som premýšľala dlhé roky, ale nemala som akosi odvahu, či nebola tá správna doba. Ale odrazu mi krátko po sebe zomreli dvaja príbuzní a ja som mala pocit, že je najvyšší čas začať písať, že už by som to nemala odkladať. Následne som sa ponorila do rodinného archívu, do starých kníh v knižnici, materiálov z miestneho múzea v Malackách, archiválií v Slovenskom národnom archíve a dostala som sa aj k dokumentom Ústavu pamäti národa,“ hovorí Denisa Fulmeková.
„Táto práca ma priviedla k tomu, že som spätne poskladala príbeh židovského dievčaťa - mojej babičky Valérie Reiszovej a jej vzťahu k františkánskemu mníchovi a spisovateľovi katolíckej moderny Rudolfovi Dilongovi.“
Dozvedela sa to ako školáčka
Jej babička milovala literatúru, už ako mladé dievča si písala prvé básne. Mala 19 rokov, keď sa prvý raz stretla s charizmatickým mužom - 31-ročným Dilongom, vtedy už renomovaným literátom, autorom niekoľkých kníh a zbierok. Stretnutie sa im stalo osudným. Z ľúbostného vzplanutia a hlbokého vzťahu sa neskôr narodila dcéra Dagmar, mama autorky knihy. Nikdy im však nebolo súdené žiť spolu ako rodina. Básnik emigroval a Valéria sa neskôr vydala za Jozefa Krivdu.
„Bola som ešte dieťa, asi tretiačka, možno štvrtáčka na základnej škole, keď mi raz mama povedala, že mojím skutočným starým otcom je Rudolf Dilong. Nebola som až taká šokovaná, skôr len zarazená, lebo som tušila, že je nejako spriaznený s našou rodinou, hoci som nevedela, ako. Vo svojom detskom albume som s ním mala niekoľko spoločných fotografií. Po prvý raz sme sa stretli, keď som mala dva roky – bolo to počas rodinného stretnutia vo Viedni v roku 1969,“ načiera autorka do minulosti.
„Aj keď som sa už s naším rodinným príbehom oboznámila, ako svojho starého otca som stále vnímala babičkinho manžela, maminho otčima Jozefa Krivdu. Na mojom vzťahu k nemu sa nič nezmenilo a môj život to nijako zásadne neovplyvnilo.“
Báseň má v knihe premiéru
Kniha okrem textov obsahuje prílohu, v ktorej sú snímky z rodinného archívu a rôzne dokumenty. Fotky – hoci sú „len“ z rodinného albumu - majú podľa autorkinho názoru silnú výpovednú hodnotu aj z hľadiska literárnej histórie a dejín tejto krajiny.
V knižke je aj jedna Dilongova báseň - spisovateľka ju objavila v rodinnej korešpondencii, ktorú jej poskytla jej mama. Sú to desiatky listov Rudolfa Dilonga jej babičke Valérii.
„Úžasným objavom bolo ďalších 60 listov, ktoré sa našli až po vyjdení knihy Konvália. Dostala som ich od jednej pani, dnes už môžem povedať priateľky, ktorá sa stala majiteľkou domu v Bratislave, kde Dilong býval. Objavili ich v starom gauči, keď vypratávali dom, odvtedy ich volám gaučové listy. Dostala som ich vlani v decembri pred Vianocami ako taký darček zo záhrobia. Začítala som sa do nich až tak, že mi zhoreli vianočné koláče,“ pokračuje Fulmeková.
„Keďže pani čítala moju knihu, ktorá vyšla v októbri, vedela, kam sa má so svojím objavom obrátiť. Boli tam aj listy, ktoré si vymieňali moja babka s Dilongom v čase, keď bola moja mama so mnou tehotná.“
Veľa zaujímavých vecí však našla Fulmeková aj v prvej časti korešpondencie, ešte pri písaní svojej knihy. „V jednom liste som našla pekné verše, ktoré Dilong adresoval mojej babke k jej 50. narodeninám. Báseň má v mojej knihe premiéru. Bol to pre mňa veľký objav, odrazu som to brala symbolicky, lebo aj ja budem mať tento rok 50 rokov. Je to svojím spôsobom dojímavé, že som vlastne už tam, kde kedysi bola moja babička.“
Proti predsudkom aj vojne
Spisovateľka sa neskôr s tvorbou svojho starého otca snažila bližšie oboznámiť. Prečítala si čo najviac jeho zbierok. Je ich veľmi veľa, nie všetky jej rodina vlastní. Niektoré si čítala až pri písaní Konválie. Vravela si pri tom, že všetko má svoj čas. Dokonca si myslí, že je pre ňu plusom, že niektoré texty čítala po prvýkrát a s hlbším porozumením.
„Ide napríklad o Dilongov antiromán Ruža Dagmar, ktorý venoval mojej mame. Možno to niekto bude považovať za trestuhodné ignorantstvo, ale čítala som ho vlani skutočne po prvý raz. Má epištolárny charakter, lebo Rudolf Dilong ho cez istého človeka posielal dcére vo forme listov. Listy vytvorili antiromán bez dejového oblúku, text je však striedavo adresovaný jeho partnerke a dcére, čiže mojej mame.“
Ako autorka priznáva, možno celkom inak by sa na tento text pozerala bez toho, že by predtým čítala ich korešpondenciu. Teraz to malo pre ňu oveľa väčšiu silu. „Pamätám si, že jeden deň som čítala až do hlbokej noci a potom som veľmi zle spala, tie texty mali na mňa veľmi silný vplyv. Je to asi tým, že až teraz si uvedomujem zložitosť všetkých týchto osudov.“
Spisovateľka poznamenala, že bude veľmi rada, ak sa človek po prečítaní jej Konválie povznesie nad predsudky, ak si začne vážiť to, že nás posledné desaťročia nepoznamenala vojna, čo v dnešnej dobe iste neznie ako fráza. Chcela by, aby z knihy bolo jasné, že asi najčistejšie a najrýdzejšie je vždy to, čo cítime k druhým ľuďom. To pretrvá.
„Keď je láska naozaj silná, prekoná všetky tabu, prelomí všetky predsudky. To je vždy to, čo vyčnieva nad profánnym, všedným životom. Kniha je príbehom o láske, ale zároveň aj antivojnovým románom,“ dodala Denisa Fulmeková.
Záber z besedy - zľava herečka Lenka Barilíková, predseda LKJJ Ivan Godál, autorka Denisa Fulmeková a profesor Tibor Žilka. (zdroj: (ČE))
