Zápasy s Trnavou bývajú v Zlatých Moravciach vybičované, šance by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, gól nepadol žiadny. Viac sa bojovalo, ako hralo, vyhrať si nezaslúžil ani jeden. „Bojovný zápas. Ihrisko nevyhovovalo kombinačnému futbalu. Výsledok 0:0 nie je ten, ktorý sme chceli,“ hodnotil duel tretieho jarného kola proti Trnave Karol Karlík.
Očakávalo sa, že dve červené karty v 7-minútovom rozmedzí vdýchnu zápasu grády, správny náboj. Na bojisku sa však narysoval pravý opak. „Po dvoch vylúčeniach bolo na ihrisku menej hráčov, tým pádom sme museli viac behať, takže nám skôr došli sily,“ analyzuje Martin Boszorád. Pred rokmi patril do šedého priemeru, dnes je pod trénerom Jarábkom oporou tímu. „Najväčšiu zásluhu na mojich zlepšených výkonoch majú tréneri. Ich tréningový proces mi sadol, dobre sa mi behá,“ pochvaľuje si pravý obranca.
Po polhodine hry sme v Zlatých Moravciach sledovali vzorový zákon schválnosti. Tréner Jarábek zareagoval na Mateusove zbytočné vylúčenie stiahnutím Gešnábela, teda kreatívneho futbalistu, ktorý ľúbi loptu, na pľac poslal defenzívne ladeného Pastvu. A čo sa nestalo? Ani nie po minúte dostal červenú aj Trnavčan Hladík... „Nie som Sibyla, aby som to predpokladal. Aj taký je futbal,“ usmieval sa na tlačovke tréner Juraj Jarábek.
A práve striedajúci Miroslav Pastva si po dueli spytoval svedomie. V 87. min. mohla tisícka divákov oslavovať, keby z piatich metrov namieril presne... „‘Orava‘ naľavo pekne prešiel, poslal mi center, vletel som do šance, no loptu som zle trafil... Na keby sa nehrá, ale ak by mi to vyšlo, bol by som za hrdinu,“ kajal sa Pastva. „Vpredu nám niečo chýba. Keď chceme vyhrávať zápasy, šance, akú mal Miro Pastva, musíme premieňať. V šestnástke absentuje dôraz, lepšia finálna prihrávka. Chceme mávať viac šancí,“ realisticky uzavrel Karlík.
Jarný ViOn je lepší než ten minuloročný. Istotne v ňom však drieme ešte viac.
